Vládna moc sa nás snaží zastaviť za každú cenu. Keď si politické špičky štandardných strán uvedomili, že nám politickými obštrukciami nezabránia v konštruktívnej práci, tak sa nás rozhodli natvrdo prenasledovať, prípadne nás rovno zrušiť a zakázať. Azda najviac zažívajú politickú šikanu za svoje názory poslanci ĽS Naše Slovensko Milan Mazurek a Stanislav Mizík, ktorí dostali za svoje výroky o islame a o štáte Izrael, ktoré predniesli v NR SR, pokutu.
Pre sympatizantov, ktorí majú o túto problematiku hlbší záujem, preto prinášame kompletné znenie ústavných sťažností, ktoré poslanci Mazurek a Mizík podali na Ústavnom súde Slovenskej republiky za porušovanie svojich základných práv a slobôd. V znení týchto sťažností nájdete kompletnú argumentáciu, prečo sú ich výroky pravdivé a prečo ich teda nemožno považovať za extrémistické.
Neprispôsobiví osadníci si z priľahlých lesov urobili palivovú základňu pre svoje chatrče. Klčujú dokonca ja chránené lesy. Policajti nemôžu proti týmto zlodejom efektívne zakročiť, pokiaľ ich nechytia priamo pri protiprávnom výrube. Preto sme v NR SR predložili návrh novely Trestného zákona, ktorý by zakázal nosenie väčších píl a sekier do cudzieho lesa. Ak by teda polícia našla v lese potulovať sa napríklad skupinku cigánskych asociálov so sekerami alebo pílami a ak by títo občania nepreukázali, že majú k lesu nejaký majetkovo-právny vzťah, tak by sa dopustili priestupku alebo pri opakovanom prichytení dokonca trestného činu. Samozrejme, maximálna veľkosť nástrojov na štiepenie dreva, s ktorými by bolo možné prechádzať sa po cudzom, resp. štátnom lese bola v našom návrhu zákona starostlivo definovaná tak, aby neboli perzekvovaní občania (napríklad turisti a poľovníci), ktorí si do lesa zoberú malú pílku, sekerku alebo dýku. Štandardné politické strany sa však v parlamentnom hlasovaní postavili opäť na stranu asociálov a nie na stranu poškodených. Náš návrh totiž nepodporila ani jedna zo strán SMER, SAS, SNS, MOST či OĽANO.
Deň detí sme oslávili pomocou tým, čo to najviac potrebujú. Tentokrát sme navštívili Andrejka z Liesku na Orave, ktorý sníva o tom, že raz bude hrať futbal. Hoci lekári po pôrode tvrdili, že Andrejko nikdy nebude môcť chodiť a rozprávať, vďaka nekonečnej odhodlanosti a láske svojej matky dosiahol priam zázračné pokroky. Príbeh odhodlanosti tejto mladej rodiny nás oslovil natoľko, že bolo pre nás cťou poskytnúť im pomoc. Okrem poukazu na rehabilitáciu sme Andrejkovi darovali aj futbalovú loptu s podpisom Mariana Kotlebu. Veríme, že Andrejko si splní svoj sen a už čoskoro bude spolu s ostatnými deťmi naháňať loptu na ihrisku.
