Cig�nsky teror v Kame�anoch sa stup�uje!
U� viac
ako t��de� n�s m�di� zaplavuj� inform�ciami o smrti Ernesta Valka, z
ktor�ho robia hrdinu, ba a� mart�ra. Omnoho menej pozornosti sa v�ak
venuje obetiam cig�nskeho teroru. Oby�ajn�m �u�om, ktor� maj� t�
smolu, �e �ij� v oblasti s po�etnou a neskrotnou cig�nskou
komunitou. �u�om, ktor� s� dennodenne konfrontovan� so smutnou
�iernou realitou.
Kame�any
s� malou dedinkou na v�chodnom Slovensku v okrese Rev�ca. Maj� 725
obyvate�ov, z ktor�ch 500 sa hl�si k „r�mskej" n�rodnosti. Z 500
prihl�sen�ch "R�mov" pracuj� len dvaja.
Cig�nske rabova�ky, ktor� sa juhov�chodn�m Slovenskom prehnali v
roku 2004, neminuli ani Kame�any. V sobotu sme dostali echo, �e n�s
pr�du vykradn��. Na�a kr�m�rka �la do pr�ce
a mal� asi �tvorro�n� Cig�n jej povedal: “a my v�s dnes pr�deme
vykradn��”“, vyjadrila sa vtedy majite�ka potrav�n z Rev�cej. Po
vyplienen� miestnych potrav�n (za ��asti najmenej 30-tich Cig�nov)
sa rovnako ako inde h�jili t�m, �e len chceli „nak�mi� svoje mal�
deti“. V skuto�nosti z pultov zmizol v�etok
tabak aj alkohol, a stihli rozbi� aj poklad�u.
Ne�nosn�
cig�nska kriminalita viedla starostku M�riu Zuzindl�kov� k
opakovan�m �iadostiam o zriadenie policajnej stanice v obci. Napriek
s�ubom b�val�ho policajn�ho prezidenta Packu o zriaden�
policajnej stanice, st�le jej niet. A ke� sa tu 6. febru�ra 2010
konal protest Mariana Kotlebu a �udovej strany Na�e Slovensko,
pri�li ho podpori� aj mnoh� miestni obyvatelia. N�sledn� obvinenia z
rasizmu a extr�mizmu sa u�li aj starostke za to, �e zhroma�denie
�udovej strany Na�e Slovensko nezak�zala. �as� miestnych Cig�nov sa
ju za to pok�sila odvola�. Starostke sa v minulosti
podarilo zalo�i� obecn� str�, ktor� m� aspo� �iasto�ne zabr�ni�
cig�nskemu teroru. T� v�ak mus� bojova� s
nedostatkom financi� a hroz�, �e od nov�ho roka zanikne. Darmo, pre
v�etky ponovembrov� vl�dy, vr�tanej tej s��asnej, s� r�zne „r�mske
projekty“ viac, ako bezpe�nos� slovensk�ho obyvate�stva obce.
Horor,
ktor� sa len pred p�r d�ami v Kame�anoch odohral, len potvrdil
ak�tnu potrebu radik�lneho rie�enia cig�nskej kriminality. 13.
novembra 2010, v sobotu ve�er, sa 18-ro�n� cig�nsky recidivista
vl�mal do rodinn�ho domu v Kame�anoch. Chcel zn�silni� 67-ro�n�
d�chodky�u a ke� sa mu to ani po opakovan�ch pokusoch nepodarilo,
prin�til ju pred o�ami jej 90-ro�nej matky k or�lnemu
sexu! Dve hodiny trvaj�ce sexu�lne n�silie zav�il okradnut�m oboch
d�chodk��. Po�adoval tie� peniaze, ktor� mali ma� odlo�en� na pohreb
a s no�om pod krkom ich don�til k u�itiu nezn�mych tabletiek! Tento
ohavn� zlo�in vykonal nieko�kokr�t s�dne trestan� cig�n, ktor� pred
necel�m rokom (po�as Silvestrovskej noci) v tej istej dedine
prepadol a sekerou dobil in� 90-ro�n� starenku. Aj vtedy mal pod�a
miestnych zn�silni� d�chodky�u po vl�man� do jej domu. Hoci ho pol�cia
chytila u� v janu�ri, pred 5 t��d�ami bol prepusten� z v�zby,
nako�ko pod�a prokurat�ry pominuli d�vody na jej �al�ie trvanie!
Tento
pr�pad potvrdil to, na �o upozor�ujeme u� dlho - z�kony na Slovensku
nechr�nia slu�n�ch �ud�, ale zlo�incov. Namiesto spr�s�ovania z�sady
trikr�t a dos� do�lo od janu�ra tohto roku prakticky k jej zru�eniu.
V�aka tomu m��u nieko�kon�sobn� recidivisti po odpykan� trestu
(ve�akr�t len jeho �asti, ke� s� na podmienku prepusten�) �alej
vra�di�, kradn�� a zn�sil�ova�. Nehovoriac o smie�ne n�zkych
trestoch, ktor� dostan�. Na druhej strane sa st�le spr�s�uje postih
�ud� za vyjadrenie n�zoru, za slov�, ktor� s� pre vl�du nepohodln�,
a preto ��elovo ozna�ovan� za „extr�mistick�“.
Ma� doma zak�zan� literat�ru, tzv. „extr�mistick� materi�l“ je
trestn�m �inom (dodajme, �e po viac ako 20 rokoch od novembra 1989),
br�ni� svoj �ivot a majetok pred neprisp�sobiv�mi
parazitmi je „neprimeran� obrana“ alebo „rasov� nezn�anlivos�“.
Tak� je veru slovensk�
spravodlivos� po 20 rokoch od "ne�nej".
Je najvy��� �as, aby sme sa nekompromisne
postavili proti tomuto zlu a t�mto krivd�m.
Je najvy��� �as, aby sme sa spolo�ne postavili za slu�n�ch �ud�,
proti zlodejom a parazitom!
|