Előre, Lőni – tieto dva maďarské výrazy, v preklade znamenajúce napred a strieľať, zazneli presne pred 110. rokmi v rodisku Andreja Hlinku, v Černovej. Väčšine zúčastneným sa rozbúchali srdcia a následne nastala panika. Boli však aj takí, ktorým sa nerozbúchali srdcia, ba práve naopak. Zastali. Na mieste ostalo ležať 9 nehybných tiel, v ktorých sa zastavilo srdce a ich krv sa vpila do otčiny priamo v ich rodisku. Ďalší štyria zomreli na druhý deň a dvaja v priebehu nasledujúcich dní. 15 ľudí zavraždených v obrane kresťanskej viery a slovenského národa. Osudné momenty černovskej tragédie plné strachu, plaču, no aj hnevu, zanechali hlbokú jazvu vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.
Mnoho ľudí si ešte ani dnes neuvedomuje, aký dopad mal 27. október 1907 na vývoj ďalších udalostí, dnes už našich dejín, a zároveň formovanie slovenskej štátnosti a potlačenie národnostného útlaku. My sme si tejto skutočnosti vedomí a preto si odkaz Černovej pripomíname každoročne. Tento rok, na okrúhle 110. výročie černovskej masakry, sme sa pred pamätníkom venovaným černovským martýrom stretli opäť.
