Už viac ako týždeň nás médiá zaplavujú informáciami o smrti Ernesta Valka, z ktorého robia hrdinu, ba až martýra. Omnoho menej pozornosti sa však venuje obetiam cigánskeho teroru. Obyčajným ľuďom, ktorí majú tú smolu, že žijú v oblasti s početnou a neskrotnou cigánskou komunitou. Ľuďom, ktorí sú dennodenne konfrontovaní so smutnou čiernou realitou.

Kameňany sú malou dedinkou na východnom Slovensku v okrese Revúca. Majú 725 obyvateľov, z ktorých 500 sa hlási k „rómskej“ národnosti. Z 500 prihlásených „Rómov“ pracujú len dvaja. Cigánske rabovačky, ktoré sa juhovýchodným Slovenskom prehnali v roku 2004, neminuli ani Kameňany. V sobotu sme dostali echo, že nás prídu vykradnúť. Naša krčmárka šla do práce a malý asi štvorročný Cigán jej povedal: “a my vás dnes prídeme vykradnúť”“, vyjadrila sa vtedy majiteľka potravín z Revúcej. Po vyplienení miestnych potravín (za účasti najmenej 30-tich Cigánov) sa rovnako ako inde hájili tým, že len chceli „nakŕmiť svoje malé deti“. V skutočnosti z pultov zmizol všetok tabak aj alkohol, a stihli rozbiť aj pokladňu.

Neúnosná cigánska kriminalita viedla starostku Máriu Zuzindlákovú k opakovaným žiadostiam o zriadenie policajnej stanice v obci. Napriek sľubom bývalého policajného prezidenta Packu o zriadení policajnej stanice, stále jej niet. A keď sa tu 6. februára 2010