Pravda o výhodnosti eurofondov – oplatí sa kvôli nim trpieť diktát Bruselu?!

Neveríme v perspektívu Európskej únie v súčasnej podobe. Ani nezištnému charakteru pomoci z eurofondov. Pozrite sa spolu s nami na dôvody, prečo nie je členstvo Slovenska v EÚ výhodné ani po politickej, ani po ekonomickej stránke.

O nefunkčnosti a skostnatenosti Európskej únie

Európska únia bol svojho času dobrý projekt a myšlienka spolupráce európskych krajín si do budúcna nepochybne zasluhuje ďalšiu pozornosť. Európska únia bola dokonca v časoch besnenia porevolučných privatizérov čiastočne vnímaná ako menšie zlo, ako bojovník proti korupcii, ako garant dodržiavania pravidiel, slušnosti a transparentnosti. Tieto časy sú však dávno preč a Európska únia to najlepšie zo seba už vydala. Teraz prichádza už len doba zlých a ešte horších rozhodnutí.

rebrikyEurópska únia sa topí v byrokracii. Napriek extrémne drahej elektronizácii papierovania vôbec neubúda. Z EÚ sa stal byrokratický nefunkčný moloch, ktorý nedokáže ani len ochrániť svoje vonkajšie hranice. Invázia imigrantov sa vymkla spod kontroly. Namiesto tvrdej reakcie sa Európska únia snaží odzbrojiť slušných ľudí. Riadiace štruktúry EÚ sú ťažkopádne a skostnatené a rozhodnutia únie idú čoraz častejšie už aj proti existenčným záujmom samotných členských štátov. Tam, kde iné krajiny (napr. Rusko) už dávno konajú, Európska únia ešte len začína diskutovať. Dôsledkom tejto zlej politiky je stav, v ktorom jedna kríza strieda druhú. V skutočnosti je úplne jedno, koľkými prostriedkami bude EÚ disponovať, pretože bez zmeny spôsobu uvažovania ju čaká skorý zánik v takej, alebo onakej podobe. Buď totiž padne Európska únia, alebo padne celá Európa.

O spoločenskej a morálnej kríze v EÚ

O úpadku hodnôt, princípov, dekadencii v kultúre, narastajúcom liberalizme (čiže egoizme) sme písali už mnohokrát, napr. TU. Je to čoraz horšie a pomyslená latka sa posúva stále nižšie. EÚ zavádza nezmyselné kvóty pre zastúpenie žien v dozorných radách firiem, presadzuje homosexuálny kurz, snaží sa bojovať proti rasizmu znevýhodňovaním bielych obyvateľov, atď. Lepšie ako tisíc slov vystihuje kultúrne a spoločenské smerovanie EÚ nasledujúci obrázok (predpokladám, že bradatú „speváčku“ Conchitu Wurst pozná už asi každý):

Conchita Wurst

Namiesto zdvihnutia spoločenských a kultúrnych štandardov si to však Európska únia namierila na ešte hlbšie dno. Likvidačná politika európskej civilizácie neustále pokračuje. Snaha podporovať všetko iné, len nie pôvodné európske hodnoty, naberá s príchodom imigrantov novú intenzitu.  Podľa vyjadrenia zástupcov európskej komisie, ktoré predniesli na poslednom zasadnutí Národného monitorovacieho výboru pre európske štrukturálne fondy (ktorého sa ako zástupca Banskobystrického samosprávneho kraja osobne zúčastňujem) sa v blízkej budúcnosti plánuje aj vytvorenie nových operačných programov pre integráciu imigrantov do spoločnosti. Popri nezmyselných projektoch určených pre integráciu Cigánov sa teda zbytočne premrhajú ďalšie miliardy eur. Pritom tieto projekty okrem tučne nabalených vreciek realizátorov a mimovládnych organizácií neprinášajú vôbec žiadne výsledky. Táto forma podpory vyvoláva dokonca  opačný efekt – len zlepšuje podmienky pre rast počtu tých skupín obyvateľstva, ktoré nám veštia najhoršiu budúcnosť. Slušným, vzdelaným a pracujúcim ľudom sa žiadna dotačná podpora neujde…

Eurofondy ako nástroj politiky vydierania

Ilúzia eurofondovHlavným argumentom obhajcov členstva v Európskej únii je možnosť čerpania eurofondov. Každý z nás pozná tie bielo-modré ďakovné tabule na školách, ihriskách, cestách. O to, čo sme si v minulosti dokázali zabezpečiť sami, musíme dnes prosiť EÚ. Eurofondy začínajú čoraz viac nahrádzať štátny rozpočet a mnohé oblasti sú od nich už doslova existenčne závislé (školstvo, cesty, verejná doprava, atď.). Nebuďme však naivní – eurofondy nie sú žiadna charita. Nič na svete nie je zadarmo… Dotačná schéma s eurofondami predstavuje len ďalší z nástrojov drsnej geopolitiky a ich hlavným cieľom je pod maskou nezištnej pomoci prehĺbiť našu závislosť na Európskej únii. Veľmi často sa spomína, koľko miliárd eur získalo Slovensko vďaka EÚ. Zabúda sa pri tom však spomenúť, koľko nás členstvo v EÚ stojí.

Za obdobie 2004 – 2013 prispela Slovenská republika do rozpočtu EÚ celkovou sumou vo výške 9,33 miliardy eur. Celkové príjmy z eurofondov za toto isté obdobie boli vyčíslené na 12,86 miliardy eur. To znamená, že z každého 1 eura prijatého z eurofondov si v skutočnosti platíme 73 centov z vlastných peňazí.

Okrem priamych platieb Slovenska do EÚ treba zobrať do úvahy aj nepriame výdavky, ktoré putujú zo Slovenska do západných európskych krajín. Jedná sa o zisky, ktoré na Slovensku zarobia zahraničné firmy z EÚ. Fakt, že prakticky všetky väčšie firmy na Slovensku sú vlastnené zahraničnými majiteľmi je dôsledok vynútenej liberalizácie a privatizácie, ktoré idú ruka v ruke s naším členstvom v EÚ. Rafinérie ropy, plynárne, vodárne, elektrárne, telekomunikační operátori, železiarne, mliekarne, pivovary, atď. – nič z toho už nie je slovenské…

Za obdobie rokov 2003 – 2012 zarobili slovenské firmy vlastnené zahraničnými majiteľmi 28,6 miliardy eur. Z toho 19,5 miliardy eur putovalo vo forme dividend majiteľom do zahraničia a len 9,1 miliardy eur zostalo na Slovensku (najmä vo forme investícií).

Zo Slovenska tak odíde do západnej Európy (resp. do EÚ) približne o tretinu viac peňazí, než sa k nám z nej vo forme eurofondov a obchodných investícií vráti. Investície získame, ak investorom ponúkneme najvýhodnejšie konkurenčné podmienky (prácu za najnižšiu mzdu). Eurofondy získame, ak budeme EÚ politicky poslúchať a dovolíme zahraničným investorom u nás nerušene podnikať. Z pohľadu krajín západnej Európy sa jedná o brilantnú stratégiu, ako niekoho ovládnuť takým spôsobom, aby bol za to ešte aj vďačný. Niet sa čo čudovať, západné európske krajiny majú s imperializmom stáročné skúsenosti – akurát ho posunuli na vyšší, menej nápadný level. Z pohľadu Slovenska sa však jedná o tragédiu… Mimochodom, keby boli eurofondy naozaj také úžasné, nepotrebovali by v médiách takú masívnu reklamu.

Eurofondy ako nastroj vydierania

Samozrejme, netreba kvôli tomu začať západné krajiny nenávidieť. Robia len to, čo je z ich pohľadu logické. Skôr by sme sa mali od nich poučiť a svoj hnev obrátiť proti našim vlastizradným vládam, ktoré vydali Slovensko napospas záujmom zahraničia.

Podrobnejšiu finančnú bilanciu nášho členstva v EÚ si môžete prečítať v nasledujúcich analýzach:

Za roky 2014 a 2015 ešte nie sú vyčíslené štatistiky, pretože vo veľkej časti operačných programov má Slovensko pozastavené preplácanie prostriedkov z Európskej únie – kvôli podozreniam z netransparentného využívania eurofondov (alebo ľudovo povedané – kvôli podozreniu z rozkrádania eurofondov)… Je preto možné, že nám únia nakoniec z eurofondov preplatí ešte menej peňazí.

Zrejme už na Slovensku nežije občan, ktorý by sa vo svojom okolí ešte nestretol s nejakou formou rozkrádania eurofondov. Verejné obstarávania realizované cez eurofondy sú takmer vždy predražené, kritériá pre uchádzačov sú nastavené tak „transparentne“ a komplikovane, až sa v nich vyznajú len špekulanti.

Celková cena, ktorú musíme za možnosť čerpania eurofondov zaplatiť je však finančne nevyčísliteľná. Z Európskej únie sa stala autoritárska inštitúcia, ktorá postupne zožiera vlastné členské štáty. Väčšina zo západných členských štátov EÚ bude o 20-30 rokov kvôli zmenám v štruktúre obyvateľstva vyzerať úplne inak, ako vyzerá dnes. A nebude to posun k lepšiemu…

Mimochodom, keby bola snaha Európskej únie o finančnú podporu Slovenska úprimná, dala by sa realizovať aj inak – vzájomným započítaním záväzkov a pohľadávok. Slovensko by tak mohlo byť oslobodené od príspevkov do EÚ (plus by dostalo od krajín EÚ niečo navyše) a mohlo by tieto peniaze využívať na svoj rozvoj oveľa efektívnejším spôsobom – a hlavne bez politického vydierania.

Treba si však uvedomiť, že v súčasnosti nemá z krátkodobého hľadiska zmysel odmietať už existujúce výzvy z eurofondov – ukrátili by sme len totiž len sami seba o peniaze, ktoré do EÚ odvádzame. Práve naopak, je našou povinnosťou snažiť sa vyčerpať prostriedky na toľko zmysluplných projektov, na koľko to len bude možné. Z dlhodobého hľadiska je však nevyhnutné zbaviť sa našej závislosti na EÚ a eurofondoch. Len podporou vlastných výrobných kapacít môžeme prekonať našu ekonomickú stagnáciu. Viete snáď o nejakom štáte, ktorý sa vypracoval na ekonomickú mocnosť tým, že podporoval príchod zahraničných investorov? Alebo sa západné krajiny stali ekonomickými lídrami práve vďaka tomu, že podporujú domácich podnikateľov a ich expanziu do iných krajín (napr. na Slovensko)? V aktuálnej submisívnej ekonomickej pozícii jednoducho nemôžeme z EÚ získať viac, než už máme. Ak sa však chceme posunúť ďalej, musíme začať konať inak a po vzore západných krajín začať  tvrdo presadzovať naše záujmy.

Ako ďalej?

billboardNáprava existujúcich problémov bez zmeny politiky, ktorá ich spôsobuje, nie je nikdy možná. Len blázon môže robiť neustále to isté a očakávať, že to prinesie iné výsledky. Liberálna politika Európskej únie dostala jej členské krajiny na pokraj kolapsu. Nemá žiadny zmysel pokračovať v takejto politike a jedinou rozumnou alternatívou je odmietnuť diktát EÚ ešte predtým, než nás so sebou stiahne na úplné dno.

Netreba sa pritom báť žiadnych katastrofických scenárov. Tým, že vystúpime z EÚ neprestane svietiť slnko, nevyschnú rieky a ani nespadnú školy. Dokonca aj eurofondy dokážeme z drvivej väčšiny nahradiť vlastnými zdrojmi. Tých pár percent, ktorými nám EÚ prispieva navyše sú aj tak len „vatou“, ktorá sa v predražených zákazkách z eurofondov rozkradne. Takisto sa netreba báť straty pracovných miest a rastu nezamestnanosti. Málo ľudí si uvedomuje, že napríklad v r. 2012 bola evidovaná vyššia nezamestnanosť, než na jar v r. 2004, kedy sme do EÚ vstupovali. Povery o katastrofe, ktorá nastane, ak z EÚ vystúpime sú len mýty, ktorými sa straší obyvateľstvo – aby ľudia išli spolu so stádom a aby ani náhodou nezačali premýšľať nad inými alternatívami. Týmto spôsobom straší ľudí každý systém, ktorý sa snaží udržať pri moci. EÚ nás však potrebuje možno viac, než my ju. Rovnako, ako potrebuje teraz Ukrajinu – kvôli lacnej práci a novým trhom, ktoré môžu západné firmy ovládnuť. Kto neverí, že sa dá slušne žiť aj bez Európskej únie, nech sa pozrie na neutrálne európske krajiny, akými sú napríklad Švajčiarsko, Nórsko, alebo Island. Žije sa v nich snáď horšie než v členských krajinách EÚ, akými sú napríklad Rumunsko, alebo Slovensko? Prosperita a suverenita sa pri dobrej vláde navzájom nevylučujú, ale podporujú.

 

Ing. Milan Uhrík, PhD.
riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja
Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko

Zdieľať článokTweet about this on Twitter0Share on Google+0Print this pageEmail this to someone