Pravda o americkom zadlžení a vyplývajúce ponaučenia pre SR

dolare-v-ruke

Napriek tomu, že Spojené štáty americké sú priamo či nepriamo zodpovedné za množstvo vojenských konfliktov a amerikanizmus ako životný štýl vedie našu civilizáciu do priepasti, ekonomicky zostávajú Spojené štáty veľmocou, ktorú jednoducho nie je možné pri geopolitickom plánovaní prehliadať.

Áno, v rámci boja proti spoločenskému úpadku a v rámci uspokojivého sebaklamu je možné nahovárať si, že „Amerika už krachuje“. Tento mýtus však nie je celkom pravdivý a spoliehaním sa na krach USA si vytvárame akúsi fikciu svetla na konci tunela.

Pravdou je, že pokiaľ nenastane nepredvídaná veľká kríza, tak USA budú ešte zopár rokov dominovať svetu. Ich ekonomika je silná práve preto, že americká spoločnosť je postavená na materializme, zameraná na peniaze ako prioritu bytia a hlavným kritériom šťastného života je miera zmaterializovaného úspechu, alebo tzv. „americký sen“.

Sila americkej ekonomiky je postavená na maximalizácii spotreby. Vďaka tomu sú USA ešte stále svetová veľmoc, hoci sila a úpadok tu idú ruka v ruke. Je dôležité, aby sme si tento fakt uvedomili a aby sme nestavali naše postoje a plány na piesku a fantáziách.

Nasledujúci príspevok ponúka pohľad na ekonomiku USA, pričom jeho cieľom nie je obhajovať USA, ich politiku a už vonkoncom nie ich životný štýl, ktorý je v skutočnosti hlavnou príčinou dekadencie západu. Práve naopak – objektívne zhodnotenie postupného hospodárskeho úpadku najsilnejšej ekonomiky sveta nám ponúka užitočné postrehy, čo treba v ekonomike robiť a čoho sa treba vyvarovať.

Ak by mal byť príbeh Spojených štátov pre nás v niečom poučný, tak by to malo byť vystríhanie sa pred kultúrou zadlžovania a vzdania sa vlastnej štátnej meny (Slovenskej koruny) v prospech cudzej meny ovládanej zahraničnými silami. Pokúsme sa teda jednoduchým a pochopiteľným spôsobom reálne zhodnotiť súčasnú ekonomickú pozíciu USA vo svete a zároveň si vysvetliť niekoľko základných princípov fungovania štátnych ekonomík.

USA – zatiaľ stále najsilnejšia ekonomika na svete

Bez ohľadu na dojmy a emócie – ekonomika Spojených štátov je momentálne bezkonkurenčne najsilnejšia na svete. Treba to zatiaľ akceptovať ako fakt a nečinné „silácke reči“ namierené proti USA to nijako nezmenia. 316 miliónov obyvateľov USA vyprodukovalo v roku 2013 ročne hrubý domáci produkt v hodnote 16 800 miliárd amerických dolárov (USD). Pre porovnanie uvádzame aj výkonnosť ekonomík niekoľkých ďalších krajín (údaje za rok 2013):

Poradie Krajina Počet obyvateľov
(v miliónoch)
Hrubý domáci produkt
(v miliardách USD)
Miera zadlženia
(v % voči HDP)
1. Spojené štáty americké 316,2 16 800 101 %
2. Čína 1 357,4 9 240 22 %
3. Japonsko 127,3 4 901 227 %
4. Nemecko 80,6 3 634 78 %
5. Francúzsko 63,9 2 734 92 %
6. Veľká Británia 64,1 2 522 91 %
8. Rusko 143,5 2 096 13 %
10. India 1 276,5 1 876 67 %
24. Poľsko 38,5 517 57 %
28. Rakúsko 8,5 415 74 %
52. Česká republika 10,5 198 46 %
56. Ukrajina 45,5 177 41 %
59. Maďarsko 9,9 124 79 %
63. Slovensko 5,4 91 55 %
68. Bielorusko 9,5 71 36 %
88. Srbsko 7,1 42 64 %

Zdroje:
Svetová banka
Population Reference Bureau
Indikátory Trading Economics

Z porovnania jednotlivých svetových ekonomík vyplýva niekoľko zaujímavých zistení:

  • USA majú v porovnaní s Čínou približne 4x menej obyvateľov, ale napriek tomu vyprodukujú 2x toľko, čo celá Čínska ekonomika.
  • USA majú v porovnaní s Ruskom vyše 2x toľko obyvateľov a 8x silnejšiu ekonomiku.
  • Miera zadlženosti Číny a Ruska je však 4 – 8x menšia, ako zadlženosť USA a ich ekonomiky sú stabilnejšie.
  • USA nie je vzhľadom k výkonu svojej ekonomiky zadlžená oveľa viac ako napr. Veľká Británia, alebo Francúzsko.
  • USA má v porovnaní so Slovenskom 58x viac obyvateľov a 184x silnejšiu ekonomiku.
  • Srbsko má o 1,7 mil. viac obyvateľov než Slovensko, ale nevyprodukuje ani polovicu HDP našej ekonomiky.
  • Ukrajina s vyše 8x viac obyvateľmi ako SR nevyprodukuje ani 2x toľko, čo SR.

Z uvedeného vyplýva, že ekonomika USA je a ešte pár rokov určite bude najsilnejšou na svete. Ignorovanie tohto holého faktu zodpovedá dobrovoľnému zatváraniu očí. V USA je veľmi silný obchod, elektronický a počítačový priemysel, filmová a hudobná tvorba, automobilový priemysel, výroba lietadiel, zbraní, atď. Je však ekonomika USA postavená na zdravom jadre, alebo je vybudovaná zo značnej časti na zadlžení?

Je americká ekonomika postavená na dlhu?

Pravdou je, že nikto presne nevie, aký veľký je americký dlh a v akej zdravotnej forme sa ekonomika USA v skutočnosti nachádza. Existujú seriózne podozrenia, že vládne údaje o dlhu nezapočítavajú všetky nevyplatené čiastky, napr. na Medicare (zdravotná starostlivosť), a že skutočný dlh je oveľa vyšší.

Takisto všetky svetové ratingové agentúry sú americké, prípadne majú riaditeľstvá v USA. Objektivita ich hodnotení je viac než otázna – nakoniec, nedokázali (alebo nechceli?) predpovedať tak podstatnú vec, akou bola globálna finančná a hospodárska kríza v roku 2008.

Podľa oficiálnych zdrojov FED-u dosahuje štátny dlh USA 17 200 miliárd dolárov.

Tu treba však zdôrazniť, že ide o oficiálne účtovné výsledky vypracované podľa zaužívaných účtovných princípov. Ak sa k nim pripočítajú záväzky vlády zaplatiť súčasným federálnym zamestnancom budúce dôchodky, výsluhové dôchodky pre vojakov, zdravotnú starostlivosť, atď., tak skutočný štátny dlh USA presiahol už 80 000 miliárd USD. To je množstvo peňazí, ktoré bude musieť vláda Spojených štátov v budúcnosti nájsť na splatenie svojich dlhov.

Okrem vlády sú v USA zadlžené aj podniky a domácnosti. Podľa oficiálnych štatistík tvorí celkový dlh firiem a domácností ďalších 41 400 miliárd USD.

Zadlženosť v USA prerástla na chorobnú závislosť, a to pre všetkých! V princípe nie je rozdiel, či človek použije zadlženú kreditnú kartu na nákup čokoládky za 75 centov, alebo na požičanie 17 triliónov dolárov za účelom udržania fungujúceho štátu. Podstatné je, že život na dlh sa stal v západnom svete absolútnou nutnosťou, či dokonca samozrejmosťou!

V USA je úplne bežné zadlžovanie sa prostredníctvom kreditných kariet. Po poslednej kríze sa toto zadlžovanie síce nachvíľu spomalilo (čiže nie zastavilo), ale v súčasnosti sa Američania opäť zadlžujú, a to dokonca rekordným tempom. 56 % Američanov má na kreditných kartách dlh a 52 % hypoték je v predĺženej splatnosti. Sú to ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť ani dom, v ktorom žijú.

Dlhy trápia takisto mladých ľudí. Polovica absolventov vysokých škôl nedokáže ani dva roky po škole vyžiť z vlastných peňazí, ale musí sa spoliehať na pomoc od rodičov. Väčšina dlhov mladých ľudí súvisí so študentskými pôžičkami, ktorých celková suma dosiahla podľa údajov z FED-u už závratných 1,2 bilióna USD. Vláda USA týmto systémom pôžičiek núti mladých ľudí k celoživotnému otrockému upísaniu sa dlhom ešte predtým, než títo vôbec zistia, o čom život skutočne je.

Celkovo predstavuje americký štátny dlh približne 54 400 dolárov na obyvateľa, a to nerátame súkromné dlhy obyvateľov. Štátny dlh Slovenska je približne 9 800 dolárov na obyvateľa. To je rozdiel 44 600 dolárov na obyvateľa. Predstavte si teraz situáciu, že by každému jednému z vás, vrátane detí a dôchodcov, bolo pridelených 44 600 dolárov… Ako by to na tom našom Slovensku asi vyzeralo? Ešte stále si myslíte, že americký sen je hospodársky zázrak?

Je mýtus o obrovskom americkom dlhu pravdivý?

Dlh Spojených štátov je naozaj v absolútnych číslach najvyšší na svete. Veľkosť akéhokoľvek dlhu však musí byť vždy porovnávaná s veľkosťou ekonomiky, ktorá dlh vyprodukovala. Aj medzi ľuďmi je rozdiel, či dlží 1000 € nezamestnaný človek, alebo nejaký úspešný podnikateľ. Tiež treba pripomenúť, že solventnosť nie je len o veľkosti vášho dlhu, ale tiež o pohľadávkach, ktoré vám dlžia iní.

Z údajov svetovej banky vyplýva, že percentuálna miera zadlženosti USA je len o trochu väčšia ako miera zadlženosti západných európskych krajín. Tento argument však vonkoncom nie je obhajobou USA, skôr kritikou západných európskych mocností, ktoré sa vydali americkou cestou. V prípade Spojených štátov je veľkosť oficiálneho celkového dlhu (štát + súkromný sektor) približne 350 % ročného výkonu ekonomiky (HDP). Na druhej strane celková veľkosť dlhov, ktoré dlžia iné firmy a štáty firmám a vláde USA predstavuje okolo 750 % HDP. Celková hodnota aktív (majetku a pohľadávok) ekonomiky USA je okolo 1300 % HDP. To znamená, že USA by museli predať približne 27 % svojich aktív aby svoj súčasný dlh splatili.

Aktíva a pohľadávky USA

Prečo USA nemôžu skrachovať v zmysle „nemáme čím zaplatiť“?

Štátu sa nemôžu minúť peniaze, ktoré si tlačí sám z čistého papiera. Preto je krach USA vysoko nepravdepodobný. Ak príde k najhoršiemu, tak centrálna banka USA (FED) môže splatiť vládny dlh za vytlačené peniaze. A presne to je scenár, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou nastane.

Samozrejme, v prípade natlačenia veľkého množstva nových peňazí hrozí riziko vyššej inflácie (rastu cien). V prípade USA to však platí obmedzene. Dôvodom je pozícia dolára ako rezervnej svetovej meny. Približne 80 % medzinárodných obchodov totiž prebieha v amerických dolároch, čiže všetky krajiny chcú doláre. Preto je pre USA relatívne jednoduché udržiavať si pozíciu svetovej hospodárskej veľmoci. Môžu od celého sveta nakupovať tovary za peniaze, ktoré si sami tlačia.

Mimochodom, aj to je jeden z dôvodov, prečo USA potrebujú vládnuť svetu. Existenčne potrebujú, aby dolár zostal svetovou rezervnou menou čo najdlhšie a aby nebol nahradený napr. eurom, ruským rubľom, alebo čínskym jüanom. Štát, ktorý ovláda svetovú menu, je zároveň svetová hospodárska veľmoc.

Z celkového štátneho dlhu USA je približne 8 % v rukách Číny, 7 % v rukách Japonska a 19 % v rukách ďalších krajín. Zvyšok peňazí sú pôžičky, ktoré si dlhujú vláda, firmy a obyvateľstvo Spojených štátov navzájom. Kritici USA tvrdia, že ak títo zahraničný veritelia (napr. Čína) požiadajú o vyplatenie svojich dlhov, tak vláda USA skrachuje. Tu však treba pravdivo priznať, že ide o mýtus – doláre tlačí vláda USA, nie Čína. V najhoršom prípade dostane Čína zaplatené vytlačenými dolármi.

Aká je budúcnosť ekonomiky Spojených štátov?

Existuje teda takmer nulová pravdepodobnosť, že USA bude hroziť krach podobný ako hrozil v Grécku. Grécko vyberá dane v eurách, míňa v eurách, požičiava si v eurách, ale nevytvára eurá. To robí len Európska centrálna banka. Grécko takmer skrachovalo kvôli tomu, že má dlhy v mene, ktorú si nemôže samo vytlačiť a preto ju potrebuje získať zvonku. V dôsledku toho môže mať (a malo) skutočnú rozpočtovú krízu. Podobné riziko platí aj pre Slovenskú republiku, pokiaľ bude členom eurozóny.

Zatiaľ je o dlhopisy USA medzi investormi veľký záujem a vláda Spojených štátov tak nemá problém požičiavať si. Všetci veria, že ekonomika USA bude v budúcnosti rásť a ich dlhy budú splatené zdravým spôsobom, t. j. dolármi krytými naozajstným rastom produkcie. Americká ekonomika však už dlho stagnuje a nevládze a predikcie nie sú vôbec optimistické. Skôr či neskôr si investori uvedomia, že dlh Spojených štátov nemôže byť splatený inak, ako pomocou vytlačených, a teda znehodnotených dolárov.

Pravdepodobným scenárom teda bude, že v situácii, keď už bude americký dlh neudržateľný, začne americká centrálna banka postupne tlačiť desaťtisíce miliárd nových dolárov, ktorými splatí svoj dlh. Tento krok oslabí pozíciu amerického dolára vo svete. V krajnom prípade tak, že z dolára sa stane bezcenný kúsok papiera. Tým pádom sa postupne oslabí aj medzinárodná pozícia Spojených štátov a ich miesto zaujme nová veľmoc.

Druhou rovnako pravdepodobnou možnosťou je vznik ďalšej krízy(hospodárskej, finančnej, dlhovej, atď.), ktorá by otriasla základnými mechanizmami liberálneho kapitalizmu, na ktoré sa zadlžená ekonomika USA a západných krajín Európy spolieha. Tento scenár by bol živelný a nekontrolovaný a je otázne, k čomu by svet priviedol.

Ponaučenie pre Slovensko

Ekonomické fungovanie navonok úspešného, avšak zadlženého a neudržateľného hospodárstva USA ponúka niekoľko ponaučení aj pre našich hospodárskych plánovačov:

  • Návrat slovenskej koruny
    Slovensko si, podobne ako Grécko, požičiava v mene, ktorú nekontroluje a ktorú ani nevlastní. Takisto musí svoje dlhy splácať v mene, ktorej hodnota závisí od vonkajších faktorov a rozhodnutí. Sú to napr. rozhodnutia Európskej centrálnej banky, alebo rozhodnutia najväčších ekonomík v eurozóne (Nemecka a Francúzska), ktoré nastavujú kurz eura v prvom rade tak, aby vyhovoval ich exportným záujmom. Podľa analýz ekonómov nebolo zavedenie eura pre Slovensko ani obzvlášť výhodné, ani nevýhodné. Zo strategického pohľadu sme však prišli o dôležitý nástroj monetárnej politiky. Slovensko potrebuje vlastnú nezávislú menu, prostredníctvom ktorej bude schopné sledovať záujmy slovenského národa, podporovať domácich vývozcov a tiež ustáť prípadný pád eura, alebo úpadok USA.
  • Vyrovnaný štátny rozpočet
    V roku 2009 takmer 90 % všetkých dlhopisov SR vlastnili domáci investori. V roku 2013 to bola už len približne polovica, pričom druhá polovica nášho dlhu patrí zahraničným majiteľom. Nezodpovedné šafárenie červeno-modrých parlamentných demokratov nás priviedlo do stavu, že úroky, ktoré musí SR zaplatiť investorom za svoj dlh sú len za rok 2014 na úrovni 1,4 miliardy €. To je približne rovnaká suma ako je rozpočet slovenského školstva, alebo dvojnásobok rozpočtu ministerstva obrany. Inými slovami, Slovensko platí na úrokoch za svoj dlh rovnakú sumu, akú dáva ročne na celé školstvo, a to ešte ani nezačalo splácať samotný dlh!
  • Prioritné budovanie štátnej sebestačnosti a až následná podpora zahraničného obchodu
    Ekonomika USA je v súčasnej podobe neudržateľná a Európa kráča v jej tieni. Pokiaľ ju nezasiahne nejaká väčšia kríza, tak táto agónia môže trvať ešte niekoľko rokov, možno až desaťročí. Nemôžeme si dovoliť čakať, kým USA zoslabnú a stiahnu celú Európu so sebou. Ak nezmeníme hospodárske smerovanie našej krajiny smerom k väčšej sebestačnosti a udržateľnosti, tak za niekoľko rokov bude našu rozpredanú a rozkradnutú ekonomiku kosiť jedna kríza za druhou.

 

Ing. Milan Uhrík, PhD.
Ľudová strana Naše Slovensko

Publikované na: http://beo.sk/sloboda-prejavu/1897-ludskopravni-aktivisti-navrhuju-zakazat-alianciu-za-rodinu-a-ludovu-stranu-nase-slovensko

Zdieľať článokShare on Facebook0Tweet about this on Twitter0Share on Google+0Print this pageEmail this to someone