Slováci vyhadzujú miliardy eur na odpadové potraviny zo západu. V Bruseli chceme bojovať aj za slovenských poľnohospodárov

Pokazené mäso

Koncom apríla 2019 viaceré média na Slovensku uverejnili správu, že dve tretiny bravčového mäsa sa musia na Slovensko dovážať. Pritom územie Slovenska kedysi bolo potravinovo sebestačné, veď absolútna väčšina skonzumovaných potravín bola zabezpečená domácou produkciou. Na Slovensku existovali fungujúce družstvá, rozvinuté ovocinárstvo a renomovaný potravinársky priemysel. Ihneď po politických zmenách v roku 1989 však začali krajiny západnej Európy vnímať Slovensko ako zaujímavý trh pre odbyt svojich agropotravinárskych výrobkov. Pri podpise prístupových dokumentov do Európskej únie bolo Slovensko prinútené prijať produkčné kvóty na poľnohospodárske a potravinové produkty. Zároveň sme museli akceptovať, že poľnohospodárske dotácie budú pre Slovensko nižšie ako v západnej Európe.

Otvorenie slovenského poľnohospodárskeho a potravinárskeho trhu, bez toho aby sa priama finančná podpora približovala štátom západnej Európy, znamenalo, že podhodnotené (dumpingové)  ceny dovážaných produktov poslali našu agropotravinársku výrobu do úpadku. To, čo niektoré zahraničné subjekty predvádzali na Slovensku spadá do kategórie takzvaného lúpežného dumpingu, ktorého cieľom je ovládnutie nového trhu cenovou likvidáciou domácich dodávateľov. Toto sa presne stalo napríklad s mäsovými výrobkami na Slovensku. Dotovaným mäsovým výrobkom zo zahraničia nemohli slovenskí chovatelia a spracovatelia cenovo konkurovať, a tak živočíšna výroba upadla nevídaným spôsobom. Staré krajiny EÚ získali nové odbytové trhy v strednej Európe, pričom už dopredu veľmi dobre vedeli, že našich poľnohospodárov a potravinárov prevalcujú. Celé sa to javí ako premyslený biznis plán starých krajín Európskej únie. Najskôr v novoprijatých krajinách zlikvidovať pôvodnú výrobu, a potom tam dovážať svoje výrobky.

Bohužiaľ, súčasný stav je už taký, že Slovensko väčšinu potravín, ktoré je možné u nás bez problémov dopestovať, dováža zo zahraničia. Na Slovensko sa tak dovážajú úplne základné potraviny ako zemiaky, kapusta, mäso, jablká a iné potraviny, v ktorých bol kedysi náš štát absolútne sebestačný. Podľa správy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory tvoria slovenské výrobky v obchodoch na Slovensku len približne 40 % zo všetkých predávaných výrobkov. A toto číslo je každým rokom horšie. V počte domácich potravín je tak Slovensko na chvoste Európskej únie. Zastúpenie domácich potravín v okolitých krajinách je približne 70 %, v Rakúsku je to vyše 85 %.

Krutou pravdou je aj to, že potravinárske výrobky, ktoré zo zahraničia dovážame, sú často druhotriednej kvality. Porovnávať slovenskú zeleninu, napríklad paradajky, s bezchuťovými napodobeninami dovezenými zo Španielska asi ani vôbec netreba. Oveľa horšie boli prípady poľských vajec, ktoré obsahovali nebezpečný dioxín, dovoz falošného medu z Číny, alebo antibiotikami a hormónmi nadopované kuracie mäso. Za takúto „kvalitu z dovozu“ teda pekne ďakujeme.

Nízke zastúpenie agropotravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku sa potom prejavuje na  obchodnej bilancii Slovenska v tomto sektore, ako aj celkovej zamestnanosti. Celkovo na Slovensko dovážame potraviny už za viac ako 4 miliardy eur ročne. Strata desiatok tisíc pracovných miest v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve výmenou za mierne lacnejšie, no často nekvalitné zahraničné potraviny,určite nebol pre Slovensko dobrý obchod.

Aj o zle nastavených a neférových pravidlách pri agrodotáciách chceme hovoriť v Európskom parlamente. Pretože jedným zo základov stabilného štátu by mala byť čo najväčšia sebestačnosť, obzvlášť sebestačnosť potravinová.

Ing. Martin Beluský, PhD.
kandidát na europoslanca