Plán „B“ – časť 2: Eurofondy ako nástroj ovládania z Bruselu a spôsob ako ich nahradiť

Plán „B“ – plán na obnovu Slovenska po odchode z Európskej únie

predchádzajúcej časti tohto seriálu sme ukázali, že Slovensko je hospodárskou kolóniou Západu. Naše hospodárstvo je dlhodobo a účelovo budované tak, aby bolo existenčne závislé od zahraničných investorov a zahraničných trhov. Západné krajiny nás neprijali medzi seba do EÚ kvôli tomu, že nám chceli pomôcť, ale kvôli tomu, že to bude výhodnejšie najmä pre nich. Kým sme v EÚ, tak na sebestačnosť a obnovu slovenského hospodárstva nemôžeme ani pomyslieť.

Európska únia – to nie sú len eurofondy

Je smutné, ale zároveň príznačné, že debaty o výhodnosti nášho členstva v EÚ sa zredukovali prakticky len na debatu o finančnej výhodnosti nášho členstva. Akoby sme boli úniou naozaj kúpení a akoby tu iné aspekty ani neboli.

Eurofondy ako „kompenzácia“ za stratu suverenity a ovládnutie našich podnikov a trhov zahraničnými firmami

10577059_10153232281586837_9018845475286506583_nHospodárstvo krajiny treba vnímať vždy komplexne a v súvislostiach. Aj zdravý sedliacky rozum vraví, že ak vám niekto na eurofondoch ponúka vyše 15 miliárd eur, tak zrejme to nebude „len tak“. Nič na svete nie je zadarmo. Naši politickí protivníci nie sú hlúpi a všetky veci v súvislostiach nielenže vnímajú, ale aj plánujú.

Skutočným cieľom nášho prijatia do EÚ bolo ovládnutie našich firiem a trhov. Ešte pred naším vstupom požadovala EÚ liberalizáciu našich strategických trhov s elektrinou, plynom, dopravou, atď. Vďaka tomu ovládli naše strategické podniky zväčša zahraniční investori. Inými slovami, ak by sme naše strategické trhy pre západné firmy nesprístupnili, tak by nás EÚ ani neprijala – lebo by nás nepotrebovala. Aby sme sa nesťažovali, tak nám zalepili oči eurofondami. Rovnaký proces sa teraz deje na Ukrajine.

Cieľom eurofondov je vybudovať našu závislosť na EÚ

Obhajcovia EÚ tvrdia, že bez nej by sme neprežili. Vyhlásil to dokonca aj premiér Fico. Akoby sme pred vstupom do EÚ nemali na Slovensku žiadne fabriky, neopravovali školy a nestavali cesty. Pritom v rokoch 1994-1998, kedy bola na Slovensku ešte veľká časť podnikov slovenská a nerozkradnutá (resp. rozkrádanie sa len začínalo), bola u nás priemerná nezamestnanosť 12,48 %. Za posledných 5 rokov (2011-2015) bola priemerná nezamestnanosť 13,32 %. Tak tvrdia údaje Štatistického úradu. To len aby sme nezabudli, že práca na Slovensku bola a bude aj bez EÚ.

Hlavným cieľom eurofondov nie je podporiť rozvoj Slovenska, ale vybudovať našu závislosť na únii. Keby EÚ chcela úprimne podporiť náš rozvoj, tak nám napríklad mohla na 20 rokov odpustiť naše platby do rozpočtu únie. Načo musíme do EÚ platiť, keď nám to nakoniec aj tak cez eurofondy vrátia? Nebolo by praktickejšie, aby nám EÚ dávala z eurofondov len ten príspevok navyše? Únia však potrebuje, aby sme jej platili a aby sme v našom štátnom rozpočte peniaze nemali. A aby ich mala ona. Aby sme boli na eurofondoch závislí a aby sme si život bez nej už ani nevedeli predstaviť. A naše zradné vlády jej v tom ochotne pomáhajú. Eurofondy začali postupne nahrádzať výdavky z nášho štátneho rozpočtu. Kedysi sme si všetky verejné investície financovali sami. Dnes je podľa medializovaných správ z eurofondov financovaných takmer 80 % verejných investícií na Slovensku. Mizéria, aká tu dávno v histórii nebola.

Na eurofondy sa skladáme všetci, ale prospech z nich majú najmä vyvolení

Eurofondy nevznikajú z ničoho. Tieto peniaze najprv EÚ vyzbiera na odvodoch, ktoré platia členské štáty a následne ich do týchto štátov prerozdelí. Samozrejme, len za podmienky, že vlády v členských štátoch úniu poslúchajú a robia to, čo povie (napr. akceptujú imigrantov).

Hoci sa teda na eurofondy skladáme na daniach všetci, profit z nich majú len vyvolení príjemcovia napojení na vládu. Tieto peniaze navyše nesmerujú do oblastí, kde by sme ich potrebovali najviac, ale idú do priorít, ktoré určia byrokrati v Bruseli. Okrem iného aj na nezmyselnú informatizáciu, podporu cigánskych menšín, LGBTI agendy, atď.

Za možnosť prijímať eurofondy platíme viac, než z nich dostávame

Podľa štatistík z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sme kvôli zničenému poľnohospodárstvu od vstupu do EÚ dosiahli deficit v medzinárodnom obchode s agropotravinárskymi produktmi viac ako 7,5 miliardy eur. O toľko viac agroproduktov a potravín sme doviezli, než sme vyviezli. Pritom ešte nedávno sme boli úplne sebestačná potravinová veľmoc. Preto chceme našu sebestačnosť obnoviť a tieto peniaze nechať na Slovensku. Pod diktátom farmárskej politiky Bruselu je to však nemožné.

Kvôli liberalizácii strategických odvetví, ktoré od nás pred vstupom vyžadovala EÚ, odišlo zo Slovenska na ziskoch strategických podnikov do zahraničia viac ako 8,3 miliardy eur. Táto suma predstavuje zisky uvádzané vo výročných správach, ktoré od r. 2004 zarobili zahraniční vlastníci firiem Slovenské elektrárne, a.s., Slovnaft, a.s., U.S. Steel Košice s.r.o., SPP (t.j. z SPP pred reprivatizáciou v r. 2013 a zo všetkých dcérskych spoločností ako napr. SPP Infrastructure a.s., eustream, a.s., SPP – distribúcia), atď. Hoci tieto podniky v minulosti napĺňali našu štátnu pokladnicu, dnes z nich bohatnú zahraniční majitelia. Chceme tieto podniky vrátiť naspäť do rúk štátu. Zisky z týchto firiem by dokázali napr. skoro o polovicu navýšiť rozpočet ministerstva zdravotníctva. Spolu so zastavením rozkrádania by sme tak mohli mať najlepšie zdravotníctvo široko ďaleko. Pre Brusel je však prvoradá prosperita zahraničných investorov a nijako s tým nepohneme. Ďalší dôvod vystúpiť z únie.

Na odvodoch do rozpočtu EÚ sme doposiaľ zaplatili z našich daní 7,6 miliardy eur. Na príjmoch z EÚ získali vybraní príjemcovia dotácií 18,4 miliardy eur (viď Záverečný štátny účet SR za rok 2015). Ak spočítame všetko, čo nám EÚ dáva a všetko to, čo zo Slovenska kvôli EÚ odteká, tak celková bilancia vyjde v prospech Západu. Ak sa teda opýtate, či získavame my viac peňazí z EÚ, alebo či Západ získava viac peňazí zo Slovenska, tak odpoveď je jasná – Západ v globále na nás viac zarobí, než nám cez eurofondy „daruje“. Investície zahraničných investorov na Slovensku nepočítame do prínosu pre SR, pretože ako sme ukázali v tomto článku, ani zahraničné investície v skutočnosti nezvyšujú bohatstvo Slovenska, ale zvyšujú hlavne bohatstvo cudzincov na Slovensku. Zisky z vývozu zahraničných firiem vyrábajúcich na Slovensku idú tiež zahraničným majiteľom. Preto musíme podporovať rast slovenských firiem.

Ako vyplýva zo záverečných štátnych účtov SR, tak od nášho vstupu sme z EÚ získavali priemerne 983 miliónov eur ročne. Schválne hovoríme o priemernom príjme, pretože príjmy z EÚ kolíšu podľa toho, ako sa operačné programy uzatvárajú. Preto treba posudzovať celé obdobie členstva. Rok 2015 bol napríklad rekordne pozitívny. Ale to len preto, že sa preplácali staršie projekty z ukončeného programového obdobia 2007-2013. Rok 2016 bude naopak zrejme výrazne negatívny, lebo z nového programového obdobia 2014-2020 sa z eurofondov nefinancuje zatiaľ skoro nič.

Bilancia EU vo vztahu k SR

Podľa parlamentom schválených záverečných štátnych účtov Slovenskej republiky vylepšovali čisté príjmy z EÚ náš štátny rozpočet v priemere len o 8  %. Čiže ani nie o toľko, čo sa v štáte rozkradne. Kvôli 8 % navyše sme v Ústave SR nadradili právo EÚ nad slovenské zákony a rozpredali celú krajinu zahraničným firmám!

Skúste si to predstaviť na vlastnej rodine. Ponúknem vám o 8 % vyšší plat, ale za podmienky, že ja poviem, čo si zaň kúpite a ja nastavím kurz, aký bude mať mena euro, v ktorej vám to vyplatím. Ja určím, akými zákonmi sa budete vo vlastnom dome riadiť a akých cudzincov musíte cez svoju bránu k sebe do domu púšťať. Ja rozkážem, čo nesmiete vo vlastnej záhrade pestovať a kam to nemôžete predávať (napr. do Ruska). Kto z vás by toto zvýšenie platu za takýchto podmienok akceptoval?! Kto by za to zradil svoju rodinu?! Prečo naši politici na takéto podmienky Bruselu pristúpili?

Eurofondy nám po vystúpení z EÚ chýbať nebudú

Ukázali sme, že systém poskytovania európskych fondov v skutočnosti nie je žiadna charita. Poskytovanie eurofondov sleduje hlavne 2 účely:

  1. Eurofondy majú daňových poplatníkov za ich vlastné peniaze presvedčiť o výhodnosti nášho členstva v EÚ a vzbudiť dojem, že EÚ nám nezištne pomáha. Takmer nikto si pritom nevšimne, že hospodárstvo celej krajiny ovládnu západné firmy a že ich rodná krajina sa zmení na kolóniu. Skúška správnosti – poznáte vo svojom okolí nejakú veľkú slovenskú firmu?
  2. Eurofondy majú nahradiť náš štátny rozpočet v oblasti verejných investícií a majú vybudovať závislosť Slovenska na príspevkoch z EÚ tak, aby sme si život bez EÚ už ani nevedeli predstaviť.

Nie je však pravda, že eurofondy by nám po vystúpení z EÚ chýbali. Jednak z EÚ reálne nestihneme vystúpiť oveľa skôr, ako v roku 2020, kedy eurofondy pre Slovensko definitívne skončia. Slovensko teda príde o eurofondy skôr či neskôr. Tak, či onak. Spôsob, ako ich nahradiť spočíva v podpore rastu slovenských firiem namiesto podpory zahraničných investorov. Zahraniční investori, ktorí sem prišli poctivo podnikať by tu zostali a darilo by sa im. Špekulanti, ktorí sem prišli len vyciciavať lacnú pracovnú silu by pravdepodobne odišli. Nevadí, aspoň by sme mali čistý stôl a mohli by sme budovať. Ak opätovne obnovíme poľnohospodárstvo, nebudeme musieť dovážať každý rok potraviny zo zahraničia za vyše miliardu eur. Ak vrátime strategické podniky naspäť do rúk štátu, znovu ušetríme miliardy, ktoré odtekajú do zahraničia. Keby nebolo eura, nemuseli by sme dať 660 miliónov eur na euroval a tŕpnuť, kedy skrachuje Grécko, alebo nejaká iná krajina. Pretože v skutočnosti za dlhy cudzích štátov ručíme v eurovale sumou 10 miliárd eur. A ak k tomu pripočítame úsporu na stámiliónových odvodoch, ktoré platíme ročne do rozpočtu EÚ, tak nakoniec sa ukáže, že členstvo v EÚ pre nás vlastne ani nie je výhodné.

V nasledujúcich článkoch vysvetlíme ďalšie dôvody, prečo je vystúpenie z EÚ otázkou nášho prežitia. Následne predstavíme konkrétny plán na obnovu slovenského hospodárstva.

Ing. Milan Uhrík, PhD.
podpredseda ĽS Naše Slovensko

 Zdroje:
  • Štátne záverečné účty SR (schválené NR SR)
  • Štatistiky (ne)zamestnanosti evidované na Štatistickom úrade SR
  • Analytické vyhodnotenia výsledkov a tendencií zahraničného obchodu SR z Ministerstva hospodárstva SR
  • Analýza slovenského obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami z Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR
  • Výročné správy strategických podnikov
Zdieľať článokTweet about this on Twitter0Share on Google+1Print this pageEmail this to someone