Plán „B“ – časť 1: Pravda o zahraničných investoroch a o kolonizácii slovenského hospodárstva

Plán „B“ – plán na obnovu Slovenska po odchode z Európskej únie

uhrikNaši politickí protivníci nám (často s  primitívnym posmeškom) vyčítajú, že nemáme plán, ktorým by sa Slovensko malo uberať po vystúpení z EÚ. To len svedčí o tom, ako veľmi nás nepoznajú a podceňujú. Tento plán máme – a to nielen pre prípad, že by sa nám podarilo z EÚ konečne vystúpiť, ale aj pre prípad, že by sa EÚ rozpadla sama (čo je veľmi pravdepodobné).

Mnohí Slováci si myslia, že sme príliš malá krajina na to, aby sme boli autonómni. My však vždy hľadáme spôsoby, ako sa veci dajú spraviť, nie ako sa nedajú. Tento „hendikep“ tak môžeme ľahko premeniť na výhodu. Malý kolektív sa dá totiž spravovať a kontrolovať oveľa efektívnejšie. Dobre organizovaná malá skupina dokáže ľahko poraziť slabšie organizovanú veľkú skupinu. Podobne aj Dávid porazil Goliáša a malé firmy dokážu svojou dynamikou a priamočiarosťou neraz poraziť obrovské korporátne kolosy.

Cieľom tohto seriálu článkov je poukázať na problémy a limity, ktoré nám členstvo v Európskej únii prináša. Zároveň však chceme poukázať aj na konkrétne riešenia, vďaka ktorým môžeme zo Slovenska znovu vybudovať silný a hrdý štát. Sme presvedčení, že aj medzi súčasnými priaznivcami tohto systému drieme stále veľa ľudí, ktorí dokážu zmeniť svoj názor, ak budú konfrontovaní s principiálne iným pohľadom na svet, s novou víziou a rozumnými argumentmi. Náš plán na vybudovanie Slovenska po vystúpení z EÚ budeme prezentovať v 4 článkoch, ktoré budeme postupne publikovať:

Časť 1: Pravda o zahraničných investoroch a o kolonizácii slovenského hospodárstva
Časť 2: Eurofondy ako nástroj ovládania z Bruselu a spôsob ako ich nahradiť
Časť 3: 10 dôvodov, prečo nám vystúpenie z EÚ pomôže
Časť 4: Návrat strategických podnikov do rúk štátu a plán obnovy skutočného slovenského hospodárstva

Časť 1: Pravda o zahraničných investoroch a o kolonizácii slovenského hospodárstva

Cieľom tohto článku je analyzovať nesprávnu hospodársku stratégiu Slovenska. Nie je mojím cieľom publikovať nudnú účtovnícku štúdiu pre tzv. „expertov“, medzi ktorých patrí aj väčšina ľavicových a pravicových ekonómov vychovaných súčasným systémom. Tí sú už natoľko ponorení do svojich štatistík a čísiel, že si už vôbec neuvedomujú, že sa mýlia v samotnom princípe. Nedokážu prekonať svoj vlastný tieň a nazrieť na problémy v ich esenciálnej podstate. Chýba im čerstvý vietor. Na liečbu vrodených systémových chorôb, ktoré hádžu spoločnosť z jednej krízy do druhej, odporúčajú vždy rovnaký liek – ešte viac a ešte dlhšie pracovať, ešte viac si požičiavať. A tak bohatí stále bohatnú a chudobní stále chudobnejú. Mladí nemajú prácu, a pritom starým a unaveným predlžujeme zaslúžený odchod do dôchodku. Domáci podnikatelia krachujú, ale zahraničným korporáciám dávame daňové prázdniny. Naše poľnohospodárstvo je na kolenách, ale ročne dovezieme potraviny za miliardu eur. Všetko postavené hlavou dolu. Boli časy, keď podniky slúžili ľuďom. Dnes slúžia ľudia podnikom. Kapitalizmus a jeho prívrženci v plnej kráse ukázali, že nepoznajú vlasť, vieru, ani ideológiu – s výnimkou honby za peniazmi.

Slovensko je hospodárskou kolóniou západu

Štáty ovládajúce Európsku úniu sú najskúsenejšími kolonizátormi na svete. S kolonizovaním iných krajín majú viac ako 500 ročné skúsenosti. Vedia veľmi presne, ako v kolónii vybudovať ekonomiku existenčne závislú na materskej krajine. Projekt Európskej únie im to umožnil realizovať aj u nás. Všetky kľúčové podniky vlastnia západné korporácie. Zisk, ktorý vyvážajú na západ výrazne prevyšuje peňažné čiastky, ktoré k nám zo západu prichádzajú – či už vo forme eurofondov, alebo vo forme zahraničných investícií.

Kolonizácia nášho hospodárstva je tak zrejmý fakt, že ho nejdeme ani dokazovať. Už žiadny z väčších podnikov, alebo obchodov nie je v skutočných slovenských rukách. Formálnu výnimku tvoria firmy vlastnené Pentou a J&T – títo ale nikdy neslúžili záujmom Slovenska. Západné krajiny však robia len to, čo je z ich pohľadu logické a čo im sami dovolíme. Naša ekonomika je závislá na EÚ, pretože naši politici robia už roky všetko preto, aby to tak bolo. Keby naozaj chceli, mohlo to byť inak. Tu žiadne výhovorky neobstoja.

Celý proces kolonizácie nášho hospodárstva začal ešte pred naším vstupom do EÚ s krycím názvom: „liberalizácia trhu“. V rámci tejto liberalizácie sa museli sprivatizovať aj tie posledné zvyšky prosperujúcich štátnych podnikov. Niektoré sa rozdelili a sprivatizovala sa len ich zisková časť. Takto sa rozdelili a rozpredali napr. železnice, elektrárne, opravovne, atď. V Jaslovských Bohuniciach sme museli vypnúť 2 bloky jadrovej elektrárne, aby sme ani nemohli uvažovať nad vývozom elektriny. Slovensko bolo na predaj. Väčšinu strategických podnikov ovládli za pár korún silné západné korporácie. Zvyšok skončil v rukách slovenských finančníkov z Cypru.

Zahraniční investori nám nikdy neprinesú blahobyt

Kvôli tomu sem neprišli. Obchod nie je charita. Prišli, lebo potrebovali nové trhy, nové zisky a lacnú pracovnú silu. To je zároveň dôvod, prečo dnes potrebujú obsadiť Ukrajinu. Slovenskí ekonomickí „experti“ každý rok počítajú, koľkých zahraničných investorov sme prilákali. A každý rok nariekajú, že ich prišlo stále málo. Opäť sa však mýlia v samotnom princípe. Skúste si spomenúť na nejakú krajinu, ktorá zbohatla vďaka tomu, že svoje hospodárstvo rozpredala cudzím korporáciám… Nemecko? USA? Veľká Británia? Švajčiarsko? Nikto z nich! Dokonca ešte aj Čína sa vzchopila práve vďaka tomu, že začala po vzore západných krajín podporovať agresívnu expanziu svojich domácich firiem do zahraničia. A v podpore domácich firiem vidíme cestu k prosperite aj my tu na Slovensku. Pretože zisk domácich firiem zostáva na Slovensku. A pracovné miesta, ktoré vytvoria slovenské firmy, sú oveľa stabilnejšie a trvácnejšie ako miesta, ktoré vytvoria zahraniční investori vďaka daňovým úľavám.

Bežným ľuďom je však vštepovaný názor, že Slovensko sa vďaka zahraničným investíciám stane bohatším. Je to však len ilúzia. Zahraničné investície nezvyšujú bohatstvo Slovenska. Zvyšujú bohatstvo cudzincov na Slovensku! Zisky z týchto firiem odchádzajú do zahraničia a Slovákom zostávajú často len veľmi podpriemerné výplaty.  Ak toto nepochopíme, nikdy sa neodlepíme od dna.

Zahraničné spoločnosti okrem platov pre zamestnancov nenechávajú na Slovensku skoro nič. Vyvolené firmy dostávajú od vlády daňové prázdniny. Čiže celý zisk si bez zdanenia odlejú do zahraničia. Ostatné zahraničné firmy to musia robiť šikovnejšie – cez tzv. „daňovú optimalizáciu“. Je to len politicky korektnejší názov pre klamanie štátu na daniach.

Napríklad taký Volkswagen v Bratislave dosahuje zisk na úrovni 1-2 % z celkových tržieb. Tým pádom aj dane platí len symbolické. Košické železiarne, dnes US Steel, dosahujú z 2,2 miliardových tržieb tiež zisk len na úrovni okolo 1 %. Alebo Slovenské elektrárne, ktoré sprivatizoval taliansky Enel za cenu 1 jadrového reaktora. Tie dosiahli v roku 2015 tržby vo výške 2 255 miliónov eur. Oficiálny zisk však priznali len vo výške 23 miliónov eur. To je zase len 1 % z tržieb a takmer nulové dane. S ostatnými zahraničnými firmami je to rovnaké. Slovensko z ich miliardových tržieb neuvidí na daniach skoro nič. A to najmä kvôli daňovým zákonom, ktorými sa musíme riadiť v rámci EÚ (ďalší dôvod vystúpiť). Je smutné, že na Slovensku zaplatia firmy na daniach z príjmu zhruba toľko (2,6 miliárd eur), čo pracujúci zamestnanci (2,2 miliardy eur). Pritom zamestnanci majú podstatne menšie príjmy, než firmy s tržbami v desiatkach miliárd eur.

Podnikatelia, ktorí pracujú s 1 % ziskom buď krachujú, alebo účelovo manipulujú účtovníctvo. Aby sme nepoškodili meno slovenským pobočkám zahraničných firiem, tak si na praktickom príklade zo zahraničia ukážme, ako vyzerá takéto tunelovanie na nadnárodnej úrovni. Napríklad írska pobočka Facebooku dosiahla v roku 2015 na európskom trhu tržby 4,83 miliardy eur. Aby sa vyhla plateniu vysokých írskych daní, tak jej zo sesterskej facebookovej firmy na Kajmanských ostrovoch prišli vykonštruované faktúry za miliardy eur. Po zaplatení týchto faktúr vyšiel írskej pobočke veľmi malý zisk a nakoniec zaplatila dane len vo výške smiešnych 3,4 milióna eur (zo 4,83 miliardových tržieb). Zvyšok tržieb skončil na Kajmanských ostrovoch, kde sa dane neplatia. Tieto pofidérne praktiky nadnárodných firiem potvrdili aj odhalenia v kauze Panama Papers.

Podobne podnikajú zahraniční investori aj u nás. Pred stovkami rokov drancovali západné krajiny svoje kolónie tak, že z nich drzo vyvážali zlato a diamanty. Dnes sa namiesto diamantov vyvážajú faktúry a dividendy. Stačí jedna veľká fiktívna faktúra od materskej spoločnosti a slovenská pobočka firmy je razom v nulovom zisku. Už rozumiete, prečo majú zahraničné firmy na Slovensku nízke zisky a prečo neplatia skoro žiadne dane? A prečo Slovensko nikdy reálne nezbohatne vďaka zahraničným investorom? Lebo neplatia dane a ak investujú, tak nie do Slovenska, ale do svojho majetku na Slovensku.

Peniaze, čo neodlejú v účtovníctve, vyvezú na dividendách…

Nechajme teraz na okamih bokom skutočných zahraničných investorov – to znamená tých, ktorí tu naozaj postavili aspoň nejaké nové fabriky. Vyslovenú škodu však Slovensku robia investori, ktorí za umelo podhodnotené ceny sprivatizovali prosperujúce strategické podniky. Buď za Mečiara, alebo potom v období liberalizácie trhu pred vstupom do EÚ. Tí odnesú zo Slovenska toľko peňazí, koľko unesú. Najprv prelejú časť tržieb k sebe do zahraničia (spôsobom popísaným vyššie). Prípadný oficiálny zisk si potom vyplatia na dividendách, ktoré tiež odchádzajú do zahraničia. Časť z tohto zisku veľkoryso investujú naspäť na Slovensko a tvária sa, ako nám pomáhajú. Ani teraz však v skutočnosti nezvyšujú bohatstvo Slovenska, ale zvyšujú svoje bohatstvo na Slovensku (investujú predsa do svojich podnikov). Ročne poputuje do rúk západných majiteľov vyše 700 miliónov eur zo ziskov strategických podnikov, ktoré pôvodne vlastnil štát.

Dividendy zahranicnych firiem

Odstránime zvýhodňovanie zahraničných podnikateľov pred slovenskými

Slovenský podnikateľ a živnostník nedostane dnes od štátu nič. Štát je preňho synonymom byrokracie, buzerovania a zbytočne zaplatených daní, ktoré aj tak niekto rozkradne. Zato so zahraničnými podnikateľmi sa vláda baví v rukavičkách. Nevadí, že prakticky neplatia žiadne dane, nedodržujú zákonník práce a neustále vydierajú vládu, aby im poskytla stimuly a daňové úľavy. Nemáme nič proti slušným zahraničným investorom, ktorí sem prišli naozaj s úprimným zámerom poctivo konkurovať a podnikať. Často prinášajú nové nápady, technológie, príjmy. V prvom rade však potrebujeme, aby prosperovali slovenské firmy. Aby naši investori expandovali von, nie aby zahraniční investori expandovali sem. Nehľadajme spásu iba v zahraničných investoroch. Tí by mali byť vždy len akýmsi spestrením ekonomiky, nie pilierom, na ktorých stojí hospodárstvo štátu. Práve preto je našim cieľom odstrániť zvýhodňovanie zahraničných podnikateľov pred slovenskými. Už žiadne daňové prázdniny, ani daňové úľavy pre zahraničné firmy. A už vôbec žiadne priame finančné stimuly pre zahraničných podnikateľov! Odstránením nespravodlivého zvýhodňovania zahraničných podnikateľov sa časom začne lepšie dariť tým slovenským, čo v konečnom dôsledku prospeje nám všetkým.

V nasledujúcich článkoch vysvetlíme, aký je skutočný účel poskytovania eurofondov a prečo sa západné štáty snažia zabrániť tomu, aby sme boli sebestační. Zároveň objasníme, akým spôsobom sa dajú eurofondy nahradiť našimi vlastnými zdrojmi a ako na Slovensku naštartovať obnovu skutočného slovenského hospodárstva.

Ing. Milan Uhrík, PhD.
podpredseda ĽS Naše Slovensko