Invázia imigrantov z Afriky sa dá zastaviť, len sa musí chcieť

Invázia imigrantov z AfrikyEurópa už dlhší čas čelí nekontrolovanému prílevu imigrantov z krajín tretieho sveta. Minulý rok bolo hlavnou vstupnou bránou pre imigrantov Grécko, ktoré absolútne nezvládlo stráženie svojej námornej hranice. Z gréckych brehov potom imigranti smerovali ďalej do západnej Európy, pričom boli posmeľovaní otvoreným pozývaním nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Zlyhanie Grékov pri strážení vonkajšej hranice Európskej únie Angelu Merkelovú príliš netrápilo, ale paradoxne tvrdej kritike bolo podrobené Maďarsko, ktoré sa aktívne snažilo chrániť svoju časť Schengenskej hranice. Takzvanou Balkánskou cestou prúdilo do západnej Európy stále viac imigrantov, pričom až po viac ako rok trvajúcej nemohúcnosti našli servilní politici z EÚ „riešenie“. Rozhodli sa platiť Turecku akési novodobé výkupné za to, že bude držať imigrantov na svojom území a nepustí ich ďalej do Európy. Jeden otvor v deravom hrnci tak na krátky čas zapchali miliardami eur, no takýchto dier je na vonkajších hraniciach Európy viacero. Dokazuje to migračná trasa cez Stredozemné more, ktorú využívajú najmä nelegálni imigranti zo subsaharskej Afriky. Tí sa zgrupujú na pobreží Líbye, odkiaľ potom vyrážajú na člnoch do Talianska. K brehom Talianska tak prúdia tisícky nelegálnych imigrantov, ktorí buď zakotvia v preplnených azylových centrách alebo sa ihneď pohnú smerom ďalej do Európy.

Prečo talianska námorná hranica pripomína korzo?

Taliansko imigračnú vlnu smerujúcu k jeho pobrežiu nezvláda, no najhoršie je, že za problémy s neúnosným počtom imigrantov na svojom území si Taliansko môže do značnej miery samo. Stačí sa pozrieť na to, ako Taliansko chráni svoju námornú hranicu, ktorá je zároveň aj vonkajšou hranicou Európskej únie. Talianska pobrežná stráž lode s nelegálnymi imigrantmi, ktoré zachytí v Stredozemnom mori, neotáča späť, ale ich skôr sprevádza do talianskych prístavov. Takto si Taliansko na svoje územie samo dováža imigrantov, ktorých potom pokrytecky požaduje prerozdeliť v rámci EÚ. Takýto postoj Talianska pri „obrane“ svojich hraníc je samozrejme signálom pre húfy ďalších imigrantov, aby sa vydali na cestu do Európy. Rovnako aj lode Frontexu (Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž) namiesto stráženia hraníc robia imigrantom skôr bezplatné morské taxíky na ceste k talianskemu pobrežiu. Pritom samotná Líbya, z ktorej brehov vyrážajú imigranti na člnoch do Európy, sa nebráni návratu imigrantov chytených v Stredozemnom mori na svoje územie. Pre afrických imigrantov smerujúcich do Európy je paradoxne najväčšou prekážkou na ich ceste práve Líbyjská pobrežná stráž, ktorá je oveľa striktnejšia než Frontex, či talianske námorné sily.

Nelegálne prevádzačstvo v podaní mimovládnych organizácii

Kapitolou samou o sebe je nelegálne prevádzačstvo v podaní mimovládnych organizácií. Lode týchto organizácií sa vydávajú do Stredozemného mora „zachraňovať“ imigrantov, no v skutočnosti imigrantov vyzdvihnú už pár kilometrov od pobrežia Líbye, a potom ich bezpečne a v pohodlí privezú do talianskych prístavov. Mimovládky tak na seba fakticky prevzali úlohu prevádzačov. Líbyjská pobrežná stráž dokonca obviňuje mimovládne organizácie z toho, že ich „humanitárne lode“ kooperujú s pašerákmi a na člny s nelegálnymi imigrantmi čakajú na vopred dohodnutých miestach pri líbyjskom pobreží. Mimochodom práve mimovládne organizácie sa v Bruseli nedávno sťažovali na údajnú prísnosť Líbyjskej pobrežnej stráže, ktorá imigrantov chytených vo svojich pobrežných vodách vracia naspäť do Líbye.

Pre nelegálnych imigrantov asi nikdy nebolo jednoduchšie dostať sa cez Stredozemné more do Európy, veď nápomocné sú im nielen lode mimovládnych organizácii, ale aj lode Frontexu, talianskeho námorníctva a talianskej pobrežnej stráže. Talianskí predstavitelia v súčasnosti žiadajú ostatné štáty EÚ o urýchlenú pomoc, avšak nie o pomoc pri strážení hranice, ale o pomoc pri prerozdelení imigrantov, ktorých si doslova sami navozili do svojej krajiny. Namiesto toho, aby si Taliansko plnilo svoje bezpečnostné záväzky sa vyhráža štátom EÚ, ktoré odmietajú prijať nelegálnych imigrantov.

Bruselské sankcie za neprijímanie imigrantov

Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, tak jedna z hlavných požiadaviek únie bola ochrana vonkajšej hranice. O povinnosti prijímať nelegálnych imigrantov nepadlo ani slovo. Teraz, však predstavitelia EÚ chcú trestať tie štáty (Poľsko, Česko, Maďarsko), ktoré odmietajú prijímať nelegálnych imigrantov, no štátom, ktoré si neplnia povinnosti pri strážení hraníc (Grécko, Taliansko), žiadne sankcie nehrozia. A ako na súčasnú vlnu imigrantov prúdiacich do Talianska reagujú politické elity v EÚ? No rozhodli sa, že budú prijímať viac imigrantov, tentokrát ale legálnou cestou, čo podľa ich názoru zníži nelegálnu migráciu. Páni v Bruseli si asi neuvedomujú, že Afrika má viac ako miliardu obyvateľov a populačne rýchlo narastá. Tým, že EÚ ukáže ochotu prijímať viac imigrantov sa tlak na vonkajšie hranice EÚ vôbec nezníži. Ďalšie nové opatrenie z dielne Bruselu je tragikomédia vo svojej najčistejšej podobe. Brusel sa totiž rozhodol proti migračnej vlne bojovať obmedzením predaja nafukovacích člnov do Líbye. Týmto bruselské politické elity dokonale ukázali svoju slabosť a absolútnu bezradnosť pri riešení migračnej krízy.

Každá hranica sa dá ustrážiť

Grécko aj Taliansko by vedeli aj vlastnými silami chrániť svoje hranice pred masou ekonomických imigrantov. Veď napríklad Grécko má jednu z najväčších armád v rámci EÚ. Grécka armáda má viac ako 100 tisíc profesionálnych vojakov, 250 vrtuľníkov a ich námorná flotila disponuje technicky dobre vybavenými fregatami, krížnikmi, korvetami, transportnými loďami aj raketovými člnmi. Talianska armáda má tiež obrovskú námornú flotilu, ale aj dvojnásobný počet vrtuľníkov ako grécka armáda a ročný rozpočet prevyšujúci 30 miliárd eur! S takýmito obrovskými prostriedkami by nebol problém zastaviť príliv imigrantov prúdiacich do Európy! Dnes je už väčšine ľudí absolútne jasné, že obrana vonkajších hraníc Európy je len o chcení a odhodlaní, ktoré však vládnucim politickým elitám chýba. Politické bábky v EÚ nemajú záujem skoncovať s imigračnou krízou, pretože osídľovanie Európy imigrantmi im z rôznych dôvodov vyhovuje.