Imigranti – tolerancia, infiltrácia, zánik

uprchlíci-2

Téma utečencov je momentálne veľmi populárna v celej Európe. Pripadá mi to často, ako keby sa jednalo o novú tému a doteraz v Európe niečo podobné neexistovalo.

V skutočnosti sa jedná o vážny kultúrny problém, ktorý má takmer 60 rokov. Utečenci alebo prisťahovalci začali zaplavovať Európu a Severnú Ameriku už v 50-tych rokoch a s rozpadom koloniálneho systému (60-te roky) sa tento proces rozbehol do rozmerov aké vidíme dnes.

Kam utečenci alebo imigranti vlastne mieria? Je to veľmi jednoduché. V prvom rade je to USA a Kanada, ďalej vyspelé západoeurópske krajiny a to hlavne Nemecko, Francúzsko, Škandinávia, Benelux a Veľká Británia. Dôvod je jasný a nespochybniteľný. Ide o ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta, ktoré majú nesmierne štedré sociálne systémy, umožňujúce pohodlný život aj bez práce. Okrem toho je v týchto krajinách demokratický systém a veľká miera tolerancie neprispôsobivých ľudí.

Utečenci neutekajú do Ruska ani do bohatých arabských krajín v Perzskom zálive. Do Ruska neutekajú, lebo je tam chudoba a v bohatých arabských krajinách na žiadnych utečencov nie sú zvedaví a vedia to dať dostatočne najavo tým, že ich pošlú tam odkiaľ prišli.

Do Japonska sa nedostanú a okrem toho japonská kultúra je extrémne netolerantná k parazitickému spôsobu života. Mimo týchto faktov Japonci nie sú povinní hrať sa na multikultúrnu spoločnosť a veria tomu že v ich krajine je ich kultúra dostačujúca.

Logicky sa potom vyspelý západný svet stáva smetiskom všetkého, čo sa rozhodne žiť na úkor iných a postupne sa mení na svet, ktorý je síce najvyspelejší na svete a vytvára najviac hodnôt, ale na druhej strane musí riešiť neustále sa opakujúce hospodárske a finančné krízy. Obyvatelia týchto krajín vytvárajú väčšinu hodnôt celého sveta, ale vďaka pomýleným ideológiám o politickej korektnosti, multikulturalizme a neschopnosti brániť svoje vlastné hodnoty, si práve títo ľudia neustále zhoršujú kvalitu života.

Väčšina týchto – hlavne európskych – krajín boli v minulosti veľké koloniálne mocnosti. Kolonializmus prinášal západnú kultúru života a podnikania do miest, kde žiadna podobná kultúra neexistovala. V Afrike na začiatku kolonializmu nebol okrem Etiópie žiaden štátny útvar ani žiadne spoločenstvo, ktoré by sa na štát podobalo. Kolonizátori vytvorili v jednotlivých krajinách infraštruktúru, ktorá v mnohých prípadoch zostala v takom istom stave ako bola vybudovaná dodnes. 60 rokov slobody afrických krajín, masívna pomoc zo Západu a z USA a vôbec nič z toho. Vojny, otroctvo, chudoba, choroby a beznádej. To je tvár dnešnej „slobodnej“ Afriky. Nič podobného v koloniálnych dobách nebolo. Dôvod je jednoducho vysvetliteľný. Ľudia, ktorých kultúra, vzdelanie a zvyky nie sú o riadení, organizovaní verejného života a hospodárstva nemajú žiadnu šancu nič pozitívneho dosiahnuť. Môžu aj študovať v USA alebo v Británii – kultúrne dedičstvo je faktor, ktorý sa môže meniť za storočia a nie za niekoľko generácií. Európska kresťanská civilizácia bola budovaná viac ako 2000 rokov a tento rozdiel jedno štúdium na univerzite nemôže dobehnúť.

Horšie je, že títo ľudia – vyznávajúci a praktikujúci iné hodnoty, ako sú tie, ktoré sú obvyklé v Západnom svete prídu, ako utečenci a ovplyvnení pomýlenou liberálnou propagandou, do vyspelých krajín a očakávajú, že tieto krajiny sa budú prispôsobovať im. Inými slovami povedané – oni potrebujú svojho hostiteľa zatiaľ čo hostiteľ ich nepotrebuje vôbec. Napriek tomu chcú, aby ten, čo ich vôbec nepotrebuje a cíti ich len ako záťaž, sa prispôsoboval im.

Vyspelejšia civilizácia sa v histórii často rozpadla po nájazdoch civilizácie nižšej. Egyptskí Koptovia po nájazdoch podstatne zaostalejších Arabov, Byzantská ríša po dobytí Osmanskou ríšou, vyspelé Indické kmene zo severu po ovládnutí zaostalým juhom a nakoniec aj Rímska ríša sa rozpadla pod tlakom nižšej kultúry. Dôvodom bola nečinnosť, nezmyselná tolerancia poškodzujúca svoju vlastnú podstatu a nedostatočná alebo žiadna mobilizácia spoločnosti. Sprievodným javom bola silná infiltrácia vyššej kultúry tou zaostalejšou. Toto presne sa deje dnes a tu v našich krajinách. Tohto presne sme svedkami.

Obyvateľstvo Západu je však už dnes pohodlné. Dlhé roky relatívnej prosperity a násilná liberálna propaganda, ktorej hlavným šíriteľom je tlač ovládaná jednou a tou istou skupinou, spôsobila, že každý hľadá jednoduché riešenie. Posunieme si plot o trochu ďalej a snáď nám cez ten plot nebudú preliezať. Zabudli dávno na to, že pred šesťdesiatimi rokmi žiaden plot nepotrebovali. A zabúdajú na to, že posúvanie plotu nie je systémové riešenie ale naopak. Je to riešenie, typické pre tieto nižšie kultúry: všetko odložiť na neurčito ale hlavne neriešiť zdroj problému. Dočasne oddialiť nežiaduce účinky dôsledku.

Na postupnú rezignáciu pred problémom, ktorý ohrozuje celú našu kultúru a civilizáciu je len jedno riešenie. Je to totálna mobilizácia spoločnosti – inými slovami povedané – prebudenie do reality. Bude to stáť veľa pohodlia, možno aj dočasné obete, ale v konečnom dôsledku ide o prežitie alebo otroctvo. Nebolo by to po prvý raz v histórii, že nižšia a primitívna kultúra infiltruje a následne zničí kultúru vyššiu. A to len preto, že vyššia kultúra obrazne povedané spala. Parazit je odhodlaný ničiť hostiteľa, aj keď bez hostiteľa neprežije.

 

PhDr. Stanislav Dermek

Zdieľať článokShare on Facebook0Tweet about this on Twitter0Share on Google+0Print this pageEmail this to someone