Imigranti – tolerancia, infiltrácia, zánik

Téma utečencov je momentálne veľmi populárna v celej Európe. Pripadá mi to často, ako keby sa jednalo o novú tému a doteraz v Európe niečo podobné neexistovalo.

V skutočnosti sa jedná o vážny kultúrny problém, ktorý má takmer 60 rokov. Utečenci alebo prisťahovalci začali zaplavovať Európu a Severnú Ameriku už v 50-tych rokoch a s rozpadom koloniálneho systému (60-te roky) sa tento proces rozbehol do rozmerov aké vidíme dnes.

Kam utečenci alebo imigranti vlastne mieria? Je to veľmi jednoduché. V prvom rade je to USA a Kanada, ďalej vyspelé západoeurópske krajiny a to hlavne Nemecko, Francúzsko, Škandinávia, Benelux a Veľká Británia. Dôvod je jasný a nespochybniteľný. Ide o ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta, ktoré majú nesmierne štedré sociálne systémy, umožňujúce pohodlný život aj bez práce. Okrem toho je v týchto krajinách demokratický systém a veľká miera tolerancie neprispôsobivých ľudí.

Utečenci neutekajú do Ruska ani do bohatých arabských krajín v Perzskom zálive. Do Ruska neutekajú, lebo je tam chudoba a v bohatých arabských krajinách na žiadnych utečencov nie sú zvedaví a vedia to dať dostatočne najavo tým, že ich pošlú tam odkiaľ prišli.

Do Japonska sa nedostanú a okrem toho japonská kultúra je extrémne netolerantná k parazitickému spôsobu života. Mimo týchto faktov Japonci nie sú povinní hrať sa na multikultúrnu spoločnosť a veria tomu že v ich krajine je ich kultúra dostačujúca.

Logicky sa potom vyspelý západný svet stáva smetiskom všetkého, čo sa rozhodne žiť na úkor iných a postupne sa mení na svet, ktorý je síce najvyspelejší na svete a vytvára najviac hodnôt, ale na druhej strane musí riešiť neustále sa opakujúce hospodárske a finančné krízy. Obyvatelia týchto krajín vytvárajú väčšinu hodnôt celého sveta, ale vďaka pomýleným ideológiám o politickej korektnosti, multikulturalizme a neschopnosti brániť svoje vlastné hodnoty, si práve títo ľudia neustále zhoršujú kvalitu života.

Väčšina týchto – hlavne európskych – krajín boli v minulosti veľké koloniálne mocnosti. Kolonializmus prinášal západnú kultúru života a podnikania do miest, kde žiadna podobná kultúra neexistovala. V Afrike na začiatku kolonializmu nebol okrem Etiópie žiaden štátny útvar ani žiadne spoločenstvo, ktoré by sa na štát podobalo. Kolonizátori vytvorili v jednotlivých krajinách infraštruktúru, ktorá v mnohých prípadoch zostala v takom istom stave ako bola vybudovaná dodnes. 60 rokov slobody afrických krajín, masívna pomoc zo Západu a z USA a vôbec nič z toho. Vojny, otroctvo, chudoba, choroby a beznádej. To je tvár dnešnej „slobodnej“ Afriky. Nič podobného v koloniálnych dobách nebolo. Dôvod je jednoducho vysvetliteľný. Ľudia, ktorých kultúra, vzdelanie a zvyky nie sú o riadení, organizovaní verejného života a hospodárstva nemajú žiadnu šancu nič pozitívneho dosiahnuť. Môžu aj študovať v USA alebo v Británii – kultúrne dedičstvo je faktor, ktorý sa môže meniť za storočia a nie za niekoľko generácií. Európska kresťanská civilizácia bola budovaná viac ako 2000 rokov a tento rozdiel jedno štúdium na univerzite nemôže dobehnúť.

Horšie je, že títo ľudia – vyznávajúci a praktikujúci iné hodnoty, ako sú tie, ktoré sú obvyklé v Západnom svete prídu, ako utečenci a ovplyvnení pomýlenou liberálnou propagandou, do vyspelých krajín a očakávajú, že tieto krajiny sa budú prispôsobovať im. Inými slovami povedané – oni potrebujú svojho hostiteľa zatiaľ čo hostiteľ ich nepotrebuje vôbec. Napriek tomu chcú, aby ten, čo ich vôbec nepotrebuje a cíti ich len ako záťaž, sa prispôsoboval im.

Vyspelejšia civilizácia sa v histórii často rozpadla po nájazdoch civilizácie nižšej. Egyptskí Koptovia po nájazdoch podstatne zaostalejších Arabov, Byzantská ríša po dobytí Osmanskou ríšou, vyspelé Indické kmene zo severu po ovládnutí zaostalým juhom a nakoniec aj Rímska ríša sa rozpadla pod tlakom nižšej kultúry. Dôvodom bola nečinnosť, nezmyselná tolerancia poškodzujúca svoju vlastnú podstatu a nedostatočná alebo žiadna mobilizácia spoločnosti. Sprievodným javom bola silná infiltrácia vyššej kultúry tou zaostalejšou. Toto presne sa deje dnes a tu v našich krajinách. Tohto presne sme svedkami.

Obyvateľstvo Západu je však už dnes pohodlné. Dlhé roky relatívnej prosperity a násilná liberálna propaganda, ktorej hlavným šíriteľom je tlač ovládaná jednou a tou istou skupinou, spôsobila, že každý hľadá jednoduché riešenie. Posunieme si plot o trochu ďalej a snáď nám cez ten plot nebudú preliezať. Zabudli dávno na to, že pred šesťdesiatimi rokmi žiaden plot nepotrebovali. A zabúdajú na to, že posúvanie plotu nie je systémové riešenie ale naopak. Je to riešenie, typické pre tieto nižšie kultúry: všetko odložiť na neurčito ale hlavne neriešiť zdroj problému. Dočasne oddialiť nežiaduce účinky dôsledku.

Na postupnú rezignáciu pred problémom, ktorý ohrozuje celú našu kultúru a civilizáciu je len jedno riešenie. Je to totálna mobilizácia spoločnosti – inými slovami povedané – prebudenie do reality. Bude to stáť veľa pohodlia, možno aj dočasné obete, ale v konečnom dôsledku ide o prežitie alebo otroctvo. Nebolo by to po prvý raz v histórii, že nižšia a primitívna kultúra infiltruje a následne zničí kultúru vyššiu. A to len preto, že vyššia kultúra obrazne povedané spala. Parazit je odhodlaný ničiť hostiteľa, aj keď bez hostiteľa neprežije.

 

PhDr. Stanislav Dermek