Imigračná kríza ešte len začne – do roku 2050 môžu prísť stovky miliónov imigrantov

Európa vs. AfrikaImigračná kríza nevrcholí, ale len začína. Hoci voči imigrantom nemáme žiadny ekonomický, ani morálny dlh, stále sme nútení akceptovať ich ako vítaných nositeľov diverzity. V skutočnosti sú však len ďalším klincom do rakvy našej civilizácie. Možno si poviete, že imigranti sami o sebe nie sú až taký problém – že „to zvládneme“ (tak znelo volebné heslo Angely Merkelovej). Možno ste si to isté povedali aj pri propagácii homosexuality, potratoch, rozvodoch, nízkej pôrodnosti, čoraz primitívnejších televíznych reláciách a pri mnohých ďalších zdanlivých „maličkostiach“. Nedajme sa však oklamať. Keď si túto mozaiku maličkostí poskladáme do uceleného obrazu tak zistíme, že vymierame a že svet, aký dnes poznáme, tu kvôli desiatkam takýchto „maličkostí“ o 30 rokov jednoducho nebude. Sto maličkostí zabije aj slona… Tvrdí sa, že schopnosť chápať súvislosti je hlavným znakom inteligencie. Poďme sa teda pozrieť na imigračnú krízu v trochu širšom kontexte.

Afrika a Ázia sa do Európy nezmestí

V súčasnosti je už zrejmé, že drvivá väčšina imigrantov tu nehľadá bezpečné útočisko pred vojnou. Ich cieľom je európsky blahobyt. Vyše 80 % prichádzajúcich utečencov sú mladí muži, plní energie a na vrchole sexuálnej výkonnosti. V diskusných kruhoch panujú obavy po zistení, ako ľahko sa niekomu podarilo do Európy dostať masu cudzích bojaschopných ľudí. Tiež je otázne, kde sa budú títo mladíci sexuálne ukájať, keď vo svojich domovských krajinách boli zvyknutí hneď na niekoľko manželiek, ktorých sa nemuseli na nič pýtať…

Následne po tom, čo sa ukázalo, že veľká časť imigrantov neuteká pred vojnou, ale za luxusom, sa v kruhoch ľudskoprávnych aktivistov začali intenzívne vymýšľať nové dôvody, ako imigráciu obhájiť. Najnovší trend je, že ide o tzv. klimatických utečencov, čiže o ľudí, ktorí neboli zo svojich domovov vyhnaní vojnou, ale chudobou spôsobenou klimatickými zmenami. Cieľom tejto propagandy je zvaliť bremeno zodpovednosti opäť na európske národy, vyvolať v nich pocit viny a otvoriť tak brány pre ešte väčšie masy imigrantov. Isteže, nešetrné zaobchádzanie s prírodou si časom vyberie svoju daň od nás všetkých. Obviňovať však Slovákov z nedostatku pitnej vody niekde v Afrike je trochu silná káva. Prírodné podmienky v daných krajinách sa za posledné stovky rokov v skutočnosti príliš nezmenili. Čo sa však zmenilo, je veľkosť populácie, ktorú musí miestna príroda uživiť. S tým súvisí aj nezmyselnosť myšlienky, že prijímaním imigrantov pomôžeme vyriešiť problémy v ich rodných krajinách. Žiaľ, tak to nie je. Aj keby sme sa rozhodli prijať všetkých imigrantov bez výnimky, nič by sa tým nevyriešilo.  Vo svojich domovských krajinách sa totiž rozmnožujú takým tempom, že by dokázali zásobovať súčasný imigračný prúd (10-15 tisíc imigrantov denne) bez problémov počas nasledujúcich 35 rokov. Len v krajinách vymenovaných na priloženej mapke na narodí denne vyše 55-tisíc detí (s výnimkou znázorneného Slovenska, samozrejme). Nejedná sa tu o žiadne konšpirácie. Vychádzame totiž z oficiálnej populačnej prognózy spracovanej Oddelením sociálnych a ekonomických záležitostí Organizácie spojených národov (OSN). Populácia v najchudobnejších krajinách sveta sa od roku 1950 zväčšila do dnešného dňa miestami aj viac ako 5-násobne. V týchto krajinách už teraz panuje hladomor, sucho, vojny. No napriek tomu, populácia v týchto krajinách stále rapídne pribúda a do roku 2050 majú v nich pribudnúť ďalšie stovky miliónov nových obyvateľov – potenciálnych imigrantov. Veríme, že každému triezvo uvažujúcemu človeku je pri pohľade na tieto čísla jasné, že imigrácia vôbec nič do budúcna nerieši, a že časovaná bomba v podobe populačnej explózie ešte len tiká.

Vývoj svetovej populacie

Zdroj dát: Prognóza vývoja svetovej populácie podľa OSN
http://esa.un.org/unpd/wpp/Publications/Files/Key_Findings_WPP_2015.pdf

Mimochodom, na Slovensku by malo v roku 2050 žiť približne o pol milióna obyvateľov menej – v tom je samozrejme započítaná už aj cigánska menšina (v roku 2050 možno „väčšina“). Naproti tomu, napríklad taký Bangladéš (krajina rozlohou 3x taká veľká ako Slovensko) bude za necelých 35 rokov domovom pre 200 miliónov ľudí. To je rovnaká hustota osídlenia, akoby sa na Slovensku tlačilo 66 miliónov ľudí. Skúste si to predstaviť… Podobne sa bude napríklad v chudobnej Nigérii tlačiť takmer 400 miliónov ľudí a vo vyprahnutom Pakistane vyše 300 miliónov ľudí. Pre porovnanie, v celej EÚ žije v súčasnosti približne 500 miliónov ľudí. Ak sa obyvatelia týchto chudobných krajín nedokážu nasýtiť a spolunažívať teraz, určite to nedokážu, keď ich bude niekoľkonásobne viac. Existuje teda veľmi silný predpoklad, že v budúcnosti budeme svedkami ešte oveľa väčších sťahovaní národov. Súčasní imigranti sú naozaj len prvou testovacou vlnou.

Obhajcovia mnohopočetných rodín imigrantov často argumentujú tým, že aj naši starí rodičia pochádzali z mnohopočetných rodín. Podstatný rozdiel je však v tom, že kým naše prababičky vychovali v chudobe množstvo slušných detí, ktoré chodili v skromnosti do kostola a šliapali pešo kilometre do škôl, dnešné mnohopočetné rodiny imigrantov nemajú o slušnosti a školskej dochádzke často ani poňatia.

Môžu byť imigranti pre nás vôbec potenciálnym prínosom?

SR import vs. export

Každá rozumná vláda by mala hľadieť na budúci rozvoj a blahobyt svojej krajiny. K tomuto rozvoju je potrebný ľudský kapitál. Je preto logické, aby sa vlády snažili podporovať pôrodnosť najmä tých skupín obyvateľstva, ktoré budú pre krajinu v budúcnosti najväčším prínosom. Dnes však žijeme v slobodnej spoločnosti, v ére kozmických lodí, kedy je nemysliteľné, aby niekto niekomu diktoval, koľko má mať detí. Z pohľadu štátu je však absolútne nelogické chcieť podporovať zvýšenie počtu najmenej perspektívnej skupiny obyvateľstva, keď namiesto toho môže chcieť podporovať zvýšenie počtu  slušných ľudí.  V inteligentne nastavenej spoločnosti by sa teda napríklad cez systém daňových úľav zo mzdy mohla podporovať pôrodnosť vzdelaných a pracujúcich mladých rodín. Takých chceme totiž viac. A pozor, nejde o diskrimináciu – každý má predsa rovnakú možnosť stať sa vzdelaným a slušným. Dnes sa však deje presný opak. Cez nezmyselný systém „zadarmo“ rozdávaných sociálnych dávok a rodičovských príspevkov sa podporuje pôrodnosť práve tej skupiny obyvateľstva, ktorá nám veští najhoršiu budúcnosť.

Tento efekt ohlupovania národov sa však ešte znásobuje príchodom nie práve najinteligentnejších imigrantov z rozvojových krajín. Priemerná inteligencia obyvateľstva z krajín, odkiaľ imigranti prichádzajú, je totiž hlboko pod európskym priemerom. Mimochodom, aj to je dôvod, prečo je nezmysel prirovnávať emigrantov z bývalého komunistického bloku k súčasným imigrantom z moslimských krajín. Inteligenčne, nábožensky aj kultúrne ide o úplne odlišné skupiny.

Aby nás nikto nemohol obviniť, že naše názory na inteligenciu imigrantov vychádzajú z predsudkov, tak ako zdroj dát použijeme štúdiu „Národné IQ vypočítané a validované pre 108 krajín“ publikovanú v renomovanom svetovom vedeckom žurnáli Intelligence (Lynn R., Meisenberg, G.: „National IQs calculated and validated for 108 nations“, Intelligence, Vol. 38, p. 353-360, Elsevier, 2010). Hodnoty nameraného IQ pre jednotlivé krajiny si môžete pozrieť v nasledujúcom grafe. Hodnoty medzi 90-100 sa považujú za priemernú inteligenčnú úroveň – sem patrí aj Slovensko.

Graf IQ krajín

Nechceme však nikoho urážať, alebo niekomu nezaslúžene lichotiť, a preto tieto výsledky výskumu nebudeme ďalej komentovať. Sme presvedčení, že príbeh je vyrozprávaný ako slovami, tak aj mlčaním, a teda že čitateľ sám zhodnotí, ktorým smerom na inteligenčnej škále by nás imigranti z Afriky posunuli. Aj preto je potrebné imigráciu z krajín tretieho sveta v celom rozsahu odmietnuť. Obzvlášť pre Slovensko, ktoré už roky svojich inteligentných ľudí zadarmo exportuje do zahraničia.

Pacifisti, politici a „slniečkári“ – čím krajšie hovoria, tým viac klamú

Pacifistické a „hipisácke“ teórie o otvorenej náruči pre všetkých bez rozdielu sú síce citovo chytľavé, ale žiaľ – v praktickom svete nereálne. Drsnú realitu sveta vystihol dobre bývalý americký prezident Benjamin Franklin:  „Tí, ktorí prekovajú svoje meče na pluhy budú orať pre tých, ktorí tak neurobia“. História je v tomto neúprosná – ktokoľvek chcel dokázať opak, oral nakoniec pre druhého. Sami sme podľahli tejto ilúzii slobody po nežnej revolúcii – prekovali sme svoj národný patriotizmus v „pacifistický“ liberalizmus – a tak dnes orieme pre zahraničné firmy a pre krajiny, ktoré si svoje meče ponechali (napr. USA). Neurobme túto istú chybu pri imigrantoch znova. Neočakávajme, že sa vzdajú svojich hodnôt a svojho boha len preto, že to naša spoločnosť urobila. Oni to neurobia, pretože na nás vidia, kam to speje. Vidia, že v honbe za okamžitým ziskom a majetkom postupne vymierame… Navyše, čo ak pokrok vnímaný v dnešnom čisto ekonomickom a technickom zmysle slova vôbec nie je usilovaniahodným cieľom…? Rastie nám síce hrubý domáci produkt, ale kam smerujú naše medziľudské vzťahy, pôrodnosť, kultúra? Je vôbec možné, aby súčasná liberálna demokracia odstránila narastajúce medziľudské problémy, ktoré sama zo svojej podstaty zapríčiňuje? Nebolo by vhodnejšie nachvíľu sa zastaviť, obzrieť sa v čase a porozmýšľať, či naozaj všetky hodnoty z minulosti boli také zlé? Najmä mladí ľudia majú dnes tendenciu veriť, že to najnovšie musí byť zásadne aj to najlepšie. Všetko staré považujú za zlé a prežité a vášnivo hltajú každý moderný trend. História však dokazuje, že to najnovšie vôbec nie je vždy to najlepšie – a dokáže to aj v prípade liberalizmu. Nakoniec, všetko najnovšie bolo svojho času považované za najlepšie. A napriek tomu len veľmi málo z toho „najnovšieho“ prežilo až dodnes. To, čo prežilo sú však naše základné ľudské hodnoty (zhrnuté napr. v Desatore božích prikázaní), ktoré definujú základné princípy existencie našej civilizácie a ktoré sa dnes pionieri pokroku opäť snažia spochybňovať… Kam nás však môže ten ich falošný humanizmus doviesť znázorňuje nasledovný obrázok.

Argumenty aktivistov

Možno sa Vám zdá aj rozhodovanie zainteresovaných európskych politikov nelogické. Veľa ľudí ich kvôli tomu dokonca považuje za „hlupákov“. Nedajme sa však oklamať dojmami – títo ľudia vôbec nie sú hlupáci. Práve naopak, často sú to veľmi inteligentní a vzdelaní odborníci, ktorí dokážu „prechytračiť“ celé masy. Disponujú obrovským množstvom dát a analýz od rôznych inštitútov, majú vlastné tímy profesionálnych radcov. Skrátka, je skutočne naivné domnievať sa, že bežný občan môže z médií získať lepší prehľad o situácii, než najvyšší predstavitelia vládnej moci s celou mašinériou tajných služieb a odborníkov. O to je však ich rozhodovanie nebezpečnejšie. Vrcholoví politici vedia totiž veľmi dobre, čo sa deje a rozhodujú sa v neprospech európskych národov vedome. Dôvody ich nelogického rozhodovania treba hľadať inde, než v prostej hlúposti. Súčasní politici sú totiž v drvivej väčšine predstavitelia tzv. turbokapitalizmu – nepoznajú vieru, vlasť, ani ideológiu – teda s výnimkou honby za peniazmi. Kým obyčajný kapitalizmus bol zameraný primárne na zisk, turbokapitalizmus je zameraný na okamžitý zisk. Pozývanie imigrantov do Európy sleduje primárne tento cieľ – okamžité nahradenie nedostatku lacnej pracovnej sily v západných štátoch, najmä v Nemecku. Isteže, demografia európskeho obyvateľstva by sa dala zlepšiť aj rozumnejšie – napr. spomínanou podporou mladých vzdelaných rodín, aby mali viac detí, ktoré by vychovávali na svoj obraz. Problém je, že takáto obnova populácie trvá príliš dlho, a to je pre turbokapitalistov neakceptovateľné. Oni potrebujú pracovnú silu a zisk ihneď.  A ak títo turbokapitalisti ešte skutočne uveria téze, že priemerný Európan a priemerný Afričan sú s výnimkou jazyka úplne ekvivalentní, tak už naozaj nič nebráni tomu, aby sa z Európy stala Afrika.

Ako ďalej?!

Na rozdiel od rôznych ľudskoprávnych aktivistov si nemyslíme, že riešením súčasnej svetovej krízy bude ešte väčšie bazírovanie na liberálnych hodnotách a ešte väčšia podpora zahraničných a vnútroštátnych politík, ktoré dohnali svet do situácie, v akej sa nachádza teraz. Aj preto žiadame okamžité vystúpenie z teroristického paktu NATO a uprednostňujeme cestu neutrality a vlastnej obranyschopnosti, podobne ako to robí napr. Rakúsko, alebo Švajčiarsko.

Už dávno mali byť európske armády v plnej pohotovosti, aby každému nelegálnemu votrelcovi bolo bezpochyby jasné, že naše hranice neprelezie násilím ani ľsťou nikto nepozvaný. A ak by ich armáda nezastavila po dobrom, tak by  ich zastavila inak! Ak by totiž imigranti vedeli, že cez naše hranice nelegálne NIKDY neprejdú, prestali by sa sem tlačiť, prestali by sa topiť v mori a svet by bol bez imigračnej krízy. Podobne, ako je bez imigračnej krízy napr. Saudská Arábia, alebo Izrael, kam nikoho ani nenapadne ísť. Celá imigračná kríza by sa vlastne vyriešila tým, že by nikdy ani nevznikla…

Rovnako sa nenecháme oklamať a neveríme, že súčasných imigrantov z Európy niekto niekedy vyhostí. Sú to len slová na ukľudnenie, kým sa (ne)zmierime s osudom. Súčasný pseudo-humanistický systém totiž ani teoreticky neposkytuje možnosť, ako masu imigrantov účinne vyhostiť. Kto by vyselektoval tých jedincov, ktorých treba vykázať? Na základe čoho, ak nemajú doklady a všetci tvrdia, že utekajú pred vojnou? Ako by prakticky prebiehalo samotné vyhostenie tých stoviek tisícov utečencov? Na autobusoch, či vo vlakoch? Kam by sme ich odniesli – na pláž do Grécka, nech sa plavia naspäť, alebo každého osobne priamo domov (ktovie kam)? Čo ak by po ceste vyskakovali z vlakov naspäť? Zamkli by sme ich vo vagónoch a pridelili stráže?! Je jasné, že na tieto otázky súčasný „na slabosť orientovaný“ liberálny systém nedokáže nájsť odpovede. Minimálne nie také, ktoré by nepopierali jeho vlastné pravidlá prehnaného humanizmu. Je evidentné, že pokiaľ budú vládnuť súčasní politici, tak žiadne vyhosťovanie utečencov sa nebude konať. Buď teda my vymeníme týchto politikov, alebo oni vymenia nás.

Podľa našich kritikov sú však hore uvedené riešenia populizmom. Z populizmu sme vlastne obvinení zakaždým, keď chceme nejaký problém účinne riešiť. Vadí im, že navrhované riešenia sú jednoduché. Asi by sme teda mali robiť všetko zložito (tak, ako to robia oni) len preto, aby sme dokázali svoju vzdelanosť. Alebo nerobiť nič a len o všetkom donekonečna diskutovať – aby sme náhodou neboli obvinení z populizmu. Nech si však hovoria čo chcú… Vieme milovať, no nenecháme sa nikým citovo vydierať!  Máme srdce, ale rovnako máme aj hlavu…

Ing. Milan Uhrík, PhD.
Ľudová strana Naše Slovensko

Zdieľať článokTweet about this on Twitter0Share on Google+2Print this pageEmail this to someone