Predložili sme návrh zákona na obmedzenie zbytočných výdavkov úradov samosprávnych krajov

Cieľom uvedenej novely zákona je stanoviť maximálnu výšku výdavkov, ktoré môže vyšší územný celok vynaložiť na bežnú prevádzku samotného úradu, t.j. na vlastnú réžiu. Hlavným dôvodom na predloženie tejto novely zákona a na zavedenie výdavkových stropov je fakt, že vo viacerých VÚC zlyhal prirodzený samoregulačný mechanizmus a zástupcovia VÚC si schvaľujú na svoje vlastné mzdy, odmeny a osobné benefity neúmerne vysoké percento z celkového rozpočtu VÚC. Výdavky na celkovú prevádzku úradov VÚC sa za posledných 5 rokov významne zvýšili a trend ukazuje, že toto zvyšovanie bude pokračovať aj ďalšie roky.

V našej analýze sme si porovnali podiel výdavkov na prevádzku úradov samosprávnych krajov k celkovým bežným príjmom v tom istom kalendárnom roku. To znamená koľko % z celkových príjmov išlo na chod úradu, čiže na mzdy, tovary, služby a ďalšie prevádzkové náklady. Zistili sme, že nielenže sú veľké rozdiely medzi samotnými VÚC, ale že trend zvyšovania výdavkov na vlastnú spotrebuj je čoraz väčší:

Porovnanie výdavkov na chod úradov VÚC

Ekonomická situácia na Slovensku sa od poslednej krízy mierne zlepšila, čo sa odrazilo aj na bežných príjmoch VÚC, ktorých hlavným zdrojom je daň z príjmu fyzických osôb. Tempo rastu bežných príjmov je však pomalšie ako tempo rastu výdavkov na prevádzku úradov VÚC. To znamená, že vedenie úradov VÚC využíva zlepšujúce sa ekonomické prostredie na míňanie peňazí tam, kde to daňoví poplatníci vidia najmenej, a teda na mzdy a prevádzku úradov.

Účelom zriadenia VÚC však nebolo vytvorenie samotných úradov, ani vytvorenie priestoru na zriadenie množstva lukratívnych pracovných pozícií, ale zavedenie a posilnenie princípu subsidiarity, t.j. riešenia problémov na tej úrovni, na ktorej vznikajú. Prax však ukazuje, že viaceré VÚC svoje kompetencie využívajú len formálne a príliš veľké množstvo financií míňajú na svoju vlastnú spotrebu a réžiu.

Aby sme do budúcna zamedzili vynakladaniu neprimerane vysokých prostriedkov na prevádzku úradov VÚC, tak v predkladanej novele zákona navrhujeme stanoviť maximálnu výšku na ročné prevádzkové výdavky úradu VÚC na 5 % z bežných príjmov samosprávneho kraja v tom istom kalendárnom roku.

Zavedenie 5 %-ného stropu by napr. v roku 2018 ušetrilo viac ako 27 miliónov eur iba na prevádzke úradov, čo by znamenalo vytvorenie nových zdrojov, ktoré by sa dali využiť napríklad v školstve, sociálnych zariadeniach alebo na opravy ciest II. a III. triedy. Vďaka relatívnemu zadefinovaniu výdavkového stropu na činnosť úradov budú mať úrady VÚC v čase ekonomického rastu priestor pre zvýšenie bežných výdavkov ako aj na valorizáciu miezd. V prípade poklesu daňových príjmov, napríklad z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie, budú musieť aj vyššie územné celky svoje výdavky na prevádzku prirodzene a racionálne optimalizovať.

Zavedenie regulovaných stropov pre výdavky na vlastnú réžiu nie je v inštitúciách napojených na verejný rozpočet ničím výnimočným. Napríklad zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanovuje obdobným spôsobom maximálnu výšku nákladov na prevádzkové činnosti pre zdravotné poisťovne.

Treba zdôrazniť, že všetky VÚC majú zo zákona rovnaké originálne aj prenesené kompetencie, ktoré sa už viac ako 10 rokov nezmenili, a teda neexistuje objektívny dôvod na tak vysoké rozdiely v prevádzkových nákladoch úradov jednotlivých VÚC. Samosprávne kraje, ktoré nedbajú na rozpočtovú zodpovednosť a príliš veľa finančných prostriedkov vynakladajú na svoju vlastnú réžiu budú prostredníctvom tejto novely zákona prinútené hospodáriť zodpovednejšie, vďaka čomu im zostane viac finančných prostriedkov na podporu zmysluplnejších aktivít a napĺňanie skutočných cieľov, pre ktoré boli ako VÚC zriadené.

Ing. Martin Beluský, PhD.
poslanec NR SR
podpredseda ĽS Naše Slovensko