Naša novela zákona o verejnom obstarávaní by pomohla ušetriť desiatky miliónov. Parlament ju však odmietol!

Cez verejné obstarávania pretečú ročne zo štátnej kasy miliardy eur. Žiaľ, zákon o verejnom obstarávaní je v súčasnosti nastavený výrazne v prospech oligarchov a nenásytných kšeftárov. Zákon napríklad neumožňuje verejnej inštitúcii znížiť predpokladanú hodnotu zákazky, aj keď je na prvý pohľad evidentne predražená. Preto sa mnohé verejné obstarávania spúšťajú s premrštenými počiatočnými cenami. Absurdnosť našitá len a len v prospech kšeftárov. V NR SR sme preto navrhli novelu, ktorá by tento nezmysel odstránila a ktorá by vytvorila priestor na úsporu desiatok miliónov eur ročne. Medzi poslancami štandardných strán však opäť prevládli iné záujmy a náš návrh nepodporili.

Súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní hovorí, že obstarávateľ musí pred spustením samotného verejného obstarávania najskôr odhadnúť predpokladanú hodnotu verejnej zákazky. To je v poriadku. Je to dôležité kvôli tomu, aby pri obstarávaní použil správny zákonný postup. Ten je pre zákazky s vyššími hodnotami prísnejší ako pre zákazky s nižšími hodnotami. Jedna z najviac využívaných možností, ako túto predbežnú, tzv. predpokladanú hodnotu zákazky stanoviť, je predbežný prieskum trhu.

Počas nášho pôsobenia v Banskobystrickom samosprávnom kraji sme však zistili, že v mnohých prípadoch je cena tovarov a služieb určená na základe predbežného prieskumu trhu umelo nadhodnotená. Firmy majú totiž pri predbežnom prieskume trhu často tendenciu predpokladanú cenu zákazky umelo navyšovať. Robia to z viacerých dôvodov. Jednak preto, aby bolo následné verejné obstarávanie spustené s čo najvyššou počiatočnou cenou (teda aby čo najviac zarobili) a taktiež preto, aby mohli v následnom verejnom obstarávaní svoju (predtým predraženú) ponuku naoko čo najviac znížiť, a tak predstierať, že niečo z ceny zľavili.

Tento problém je ešte vypuklejší na oligopolných trhoch, čiže na trhoch, kde pôsobí veľmi málo firiem. Tie sa medzi sebou dokážu ľahko dohodnúť a držať cenu zákazky umelo navýšenú. Verejná inštitúcia sa tak dostáva do pasce, pretože ak chce danú zákazku vysúťažiť, tak jej nezostáva nič iné, iba túto umelo navýšenú predbežnú hodnotu zákazky akceptovať a spustiť verejné obstarávanie s premrštenou cenou. Súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní totiž obstarávateľovi neumožňuje umelo predražené ceny z predbežného prieskumu trhu znížiť. Túto anomáliu sme chceli zo zákona odstrániť a umožniť verejným obstarávateľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky aj pod cenu určenú predbežným prieskumom trhu. Inými slovami, pokiaľ by verejný obstarávateľ nadobudol podozrenie, že predbežná cena zákazky vo verejnom obstarávaní je neprimerane vysoká, tak by ju mal možnosť znížiť na úroveň, ktorú považuje za primeranú.

Marian Kotleba v rozprave k nášmu návrhu zákona zdôraznil, že súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní je zlé a tvorí podhubie pre rôzne nekalé kartelové dohody. Firmy sa napríklad ešte pred verejným obstarávaním môžu dohodnúť na rotácii zákaziek, na účelovom nepredložení lacnejšej cenovej ponuky alebo cielenom odstúpení zo súťaže v prospech iného uchádzača. Verejní obstarávatelia sú proti týmto dohodám prakticky bezmocní a kartelový biznis tak môže nerušene prekvitať. Ak by sa však prijala nami navrhovaná novela zákona, tak verejné inštitúcie by mali v rukách podstatne silnejšie kompetencie a predražené kartelové dohody by dokázali ľahko rozbiť.

Náš návrh na úpravu zákona o verejnom obstarávaní by vytvoril priestor na úsporu minimálne niekoľkých desiatok miliónov eur ročne. Žiaľ, ani argument, že ide o čisto praktický návrh, neotvoril oči zaslepeným poslancom štandardných strán (Smer, SNS, Most-Híd, OĽaNO, SaS). Náš návrh opäť odmietli podporiť (hlasovanie nájdete tu). Vôbec to však neprekvapuje. Schválenie našej novely zákona by totiž výrazne kleplo po prstoch mecenášom na pozadí štandardných politických strán, ktorí na predražených verejných obstarávaniach úspešne ryžujú.

Ing. Milan Uhrík, PhD.
poslanec NR SR
podpredseda ĽS Naše Slovensko