Kaviarenské riešenia strany SaS by situáciu s neprispôsobivými asociálmi ešte viac zhoršili

Liberálna strana SaS predstavila prednedávnom svoj plán na riešenie tzv. „rómskeho problému“. Už pri prvom pohľade na tento plán bolo zrejmé, že strana SaS obkukala niektoré kľúčové myšlienky z predvolebného programu ĽS Naše Slovensko z roku 2016. Na túto nápadnú podobnosť upozornil podpredseda ĽS Naše Slovensko Milan Uhrík. Zároveň si však všimol aj to, že detailné rozpracovanie jednotlivých skopírovaných bodov, ktoré vychádzalo už z vlastných hláv členov SaS, bolo zúfalo odtrhnuté od reality. Predseda košického krajského klubu ĽS Naše Slovensko a odborník na problematiku asociálov PhDr. Štefan Surmánek, CSc. analyzoval program strany SaS ešte hlbšie.

Napríklad, strana SaS odkopírovala z nášho programu plán zrušiť pozíciu splnomocnenca pre tzv. rómske komunity. Potiaľto by bol ten nápad dobrý. Liberáli zo SaS však toto riešenie rozpracovali ďalej a namiesto jedného splnomocnenca navrhli vytvoriť celé ministerstvo venujúce sa neprispôsobivým asociálom. A to je už úlet, ktorý môže napadnúť jedine liberálom z mestskej kaviarne. Podobne je to aj s ďalšími „riešeniami“, ktoré predstavila strana SaS. Ich reforma je jednoducho len ďalšou z celého radu „reforiem pre reformu“. Táto pseudoreforma bola vytvorená ako marketingový produkt strany SaS, nie ako reforma, ktorá má skutočne situáciu zmeniť.

Už len samotný názov „Reforma pre sociálne vylúčené spoločenstvá“ svedčí o nepochopení skutočných príčin problémov cigánskych komunít v našej spoločnosti. Tvrdiť, že v dnešnej dobe existujú na Slovensku sociálne vylúčené skupiny obyvateľstva ako na nejakom pustom ostrove si vyžaduje skutočne veľkú dávku fantázie. Aj keď skupiny cigánskych asociálov žijú v osadách, neznamená to, že žijú mimo existujúceho sociálneho prostredia, teda mimo spoločnosti. Sú tieto skupiny obyvateľstva vylúčené zo systému zdravotného poistenia, zo zdravotného, dôchodkového a sociálneho systému, zo systému výchovy a vzdelávania? Určite nie. Neuplatňujú sa voči nim rovnaké politické, občianske, sociálne a kultúrne práva ako voči ostatným obyvateľom? Určite áno. Preto používanie pojmu „sociálne vylúčené spoločenstvá“ je buď výsledkom slabšej orientácie autorov „reformy SaS“ v spoločenskovedných disciplínach alebo snahou byť za každú cenu prehnane politicky korektný.

Autori „reformy“ z dielne SaS venujú veľkú pozornosť aj problematike výchovy a vzdelávania cigánskych detí a mládeže, otázkam poskytovania sociálnych dávok, zdravotnému stavu cigánskeho obyvateľstva, riešeniu problému zamestnanosti, zriaďovaniu tzv. komunitných centier priamo v osadách a pod. Riešenia sú to na papieri síce pekné, ale v praxi by stroskotali na elementárnom probléme. Vyžadujú si totiž presnú evidenciu počtu cigánskeho obyvateľstva na Slovensku, ich presné rozmiestnenie, vekové zloženie, presné počty detí v predškolskom a školopovinnom veku, atď. Kompetentné štátne a samosprávne orgány však v týmito údajmi nedisponujú, pretože zákon 365/2004 Z.z. im zakazuje zisťovať počty a evidenciu obyvateľstva na základe etnickej príslušnosti. Ak teda chceme skutočne začať riešiť problém s cigánskymi asociálmi, tak najskôr by bolo potrebné zrušiť tento zákon. Inak potrebné údaje o skutočnom stave cigánskych komunít na Slovensku získať nedokážeme a tým pádom sa nedajú navrhnúť ani konkrétne odborné riešenia. O tom sa však v predkladanej „reforme“ strany SaS vôbec nehovorí. To len potvrdzuje, že jej tvorcom nejde o skutočné riešenie cigánskej problematiky, ale len o marketing.

Navrhované opatrenia  strany SaS si vyžadujú ďalšie rozširovanie štátnej sociálnej pomoci pre drvivú väčšinu príslušníkov asociálov prostredníctvom tzv. politiky pozitívnej diskriminácie. Pozitívna diskriminácia sa však voči asociálom uplatňuje už celé desaťročia a viedla akurát tak k posilneniu závislosti na sociálnych dávkach, nezáujmu o vzdelávanie a uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov, atď. Inak povedané, viedlo to k nárastu  sociálneho parazitizmu. Navyše, realizácia navrhovaných opatrení si vyžaduje obrovské finančné zdroje z verejných financií, do ktorých  drvivá väčšina asociálov z osád neprispieva. Takže opäť tí, ktorí pracujú, platia dane a poplatky sa budú skladať na zlepšenie života a postavenia tých, ktorí si osvojili životnú taktiku parazitovania na verejných zdrojoch.

Mnohé z navrhovaných riešení a opatrení, predkladaných tvorcami tejto „reformy“ zo strany SaS (obedy pre cigánskych žiakov zdarma, bezplatná návšteva predškolských zariadení, príspevky pre rodičov, ktorých detí navštevujú základnú školskú dochádzku a mnohé ďalšie ) sú navyše jednoznačne diskriminačné proti slušným ekonomicky aktívnym ľuďom. Strana SaS napríklad navrhuje aj to, aby lekári a pedagógovia boli schopní chodiť za „rizikovými deťmi“ priamo do komunitných centier v „sociálne vylúčených spoločenstvách“. Čiže asociáli, ktorí nijako neprispievajú do zdravotných poisťovní, nebudú musieť chodiť za lekármi, ale lekári budú chodiť za nimi. Učebnicový príklad porušenia antidiskriminačného zákona.

Aj keď je potrebné priznať, že niektoré z navrhovaných opatrení majú svoje opodstatnenie (napr. bezplatná dobrovoľná sterilizácia, zavedenie E-pay kariet, strata nároku na rodičovský príspevok v prípade zanedbania rodičovskej starostlivosti), momentálne ich nie je možné v praxi zrealizovať, pretože sú v rozpore s medzinárodnými predpismi, najmä s predpismi EÚ. Pokiaľ teda chceme seriózne riešiť problém s rastúcim počtom asociálov na Slovensku, tak v istom štádiu sa budeme musieť vzoprieť Bruselu a jeho liberálnym predstavám o mulitikultúrnej a homo-pozitívnej spoločnosti. Bez toho sa problémy s neprispôsobivými asociálmi vyriešiť jednoducho nedajú.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.
predseda košickej krajskej organizácie ĽS Naše Slovensko