Cigánske hliadky vo vlakoch? To je ako urobiť „z capa záhradníka“

Na tlačovej besede strany OĽaNO – NOVA, konanej dňa 16.1.2017 jej predstavitelia Igor Matovič a bývalý splnomocnenec  vlády SR pre rómske komunity a terajší poslanec za tento stranícky zlepenec P. Pollák prezentovali, okrem iného aj svoj kritický a odsudzujúci postoj k vlakovým hliadkam, ktoré už od apríla minulého roka organizuje ĽS Naše Slovensko. K tým hliadkam, ktoré aj napriek sústredenej kritike predstaviteľov vládnej moci, mimovládnych aktivistov a kváziopozičných politických subjektov prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti cestovania v rizikových vlakových spojoch, čo sa v radoch cestujúcej verejnosti ako aj medzi vlakovým personálom stretlo s pozitívnym ohlasom.

14484935_723846754433215_1050486622589296987_nPodľa predloženého návrhu predstaviteľov strany OĽaNO – NOVA jedinou a z ich pohľadu aj tou najlepšou cestou eliminácie činnosti hliadok ĽS Naše Slovensko a zároveň zvýšenia miery bezpečnosti cestujúcich a zabezpečenia poriadku v inkriminovaných vlakoch (na porušovaní ktorého sa vo väčšine prípadoch podieľajú príslušníci cigánskych komunít), by bolo potrebné nasadiť cigánske vlakové hliadky. Členmi týchto hliadok by podľa predstáv predkladateľov tohto návrhu boli príslušníci cigánskeho etnika, ktorí už v roku 2015 vykonávali hliadkovú činnosť v obciach s vysokou koncentráciou cigánskeho obyvateľstva, vrátane cigánskych osád, nachádzajúcich sa v ich katastri. Vychádzajúc z doterajších zlých skúseností s činnosťou a akcieschopnosťou cigánskych poriadkových hliadok sú podobné návrhy, prezentované predstaviteľmi OĽaNO – NOVA veľmi vzdialené poznaniu reálnej skutočnosti. Ako také, predstavujú skôr „politickú agendu“ ignorujúcu reálne existujúce príčiny problémov, než snahu o nachádzanie efektívnych a racionálne zdôvodnených riešení problémov spätých s necivilizovaným správaním veľkého počtu cigánskych cestujúcich v rizikových vlakových spojoch.

Aj napriek pozitívnemu hodnoteniu činnosti cigánskych poriadkových hliadok zo strany „cigánskeho ombudsmana“ P. Polláka a veľkého počtu jeho rovnako zmýšľajúcich priaznivcov, realita ukázala, že tieto hliadky nezabránili mnohým konfliktom ako medzi samotnými cigánmi, tak aj medzi nimi a necigánskymi, t.j. občianskymi zložkami väčšinového obyvateľstva, žijúceho v daných lokalitách. V podstate ich činnosť bola neúspešná a neefektívna a to hneď z niekoľkých dôvodov:

Po prvé: Členovia cigánskych hliadok boli príslušníkmi toho istého etnika v prostredí ktorého mali zabezpečovať poriadok a normálne fungovanie medziľudských vzťahov. Boli rovnakého mentálneho, hodnotového a kultúrneho vybavenia ako ich cigánsky spoluobčania, takže nemali skutočný záujem vystupovať veľmi prísne a nekompromisne voči príslušníkom svojej komunity. Aj keby chceli, tak pri výkone svojej hliadkovej činnosti nemohli zaujímať skutočne objektívne postoje, pretože by sa voči nim postavili príslušníci ich vlastného etnika, čím by sa v ich očiach skompromitovali a vyčlenili sa z im vlastného prostredia. S tým úzko súvisí strata dôvery a autority, ktorú voči členom cigánskych poriadkových hliadok prejavovali hlavne obyvatelia cigánskych osád, pre ktorých tieto hliadky boli len ďalším dôkazom nepriateľského a represívneho postoja štátnej a samosprávnej moci voči nim. Nie náhodou sa na činnosti cigánskych hliadok v tých najrizikovejších lokalitách museli podieľať aj príslušníci štátnej, resp. obecnej polície.

Po druhé: Dôležitým faktorom, zapríčiňujúcim nízku efektivitu týchto hliadok bola jednostranná motivácia ich členov, ktorí svoju účasť na tejto činnosti chápali v prvom rade ako možnosť zlepšiť svoj finančný stav. Ako dlhodobo nezamestnaní a poberatelia sociálnych dávok členovia týchto hliadok svoju činnosť chápali predovšetkým ako ľahký a v podstate aj bezprácny spôsob získania ďalšieho príjmu. To bola hlavná a v prípade väčšiny členov týchto hliadok aj jediná motivácia. Určite tou motiváciou nebola snaha zabezpečiť poriadok a nekonfliktné (slušné a civilizované) správanie sa obyvateľov cigánskych osád.

ciganske hliadkyPo tretie: O kvalite členov cigánskych poriadkových hliadok svedčí aj ich nízka úroveň dosiahnutého vzdelania, ktorá u väčšiny z nich predstavovala ukončenie základnej školy. Ich odborné znalosti a dosiahnutý stupeň vzdelania a z toho vyplývajúca ich intelektuálna výbava nemohli byť zárukou kompetentného výkonu činnosti vyžadujúcej si jednotlivcov, ktorí by disponovali potrebnými osobnostnými kvalitami, vrátane tých morálnych. Nie náhodou základnými a neodpustiteľnými požiadavkami pre prijatie do bezpečnostných a poriadkových síl  v SR (štátna a mestská, resp. obecná polícia, strážna služba a práca v SBSkách) je dosiahnutie minimálne stredoškolského vzdelania a bezúhonnosť, t.j. čistý register trestov.

Po štvrté:  Nasledujúca príčina úzko súvisí s tou predchádzajúcou. Na rozdiel od vlakových hliadok ĽS Naše Slovensko, členmi ktorých sú vzdelaní, slušní a bezúhonní mladí ľudia, drvivá väčšina členov tzv. cigánskych poriadkových hliadok, s ktorými sa počíta aj pri zostavovaní hliadok vlakových, už mala za sebou kriminálnu minulosť a prax porušovania zákonnosti, v dôsledku čoho by sme u väčšiny z nich márne hľadali čistý register trestov. A takýchto ľudí predstavitelia OĽaNO – NOVA navrhujú za členov  vlakových hliadok, úlohou ktorých má byť snaha o zabezpečenie poriadku a bezpečnosti slušných cestujúcich pred asociálne sa správajúcimi príslušníkmi cigánskeho etnika. Vo svetle vyššie uvedených príčin sa predložený návrh z dielne tejto strany ukazuje ako neprijateľné a úplne scestné riešenie, podstatu ktorého najlepšie vystihuje princíp: „urobiť z capa záhradníka“.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.
ĽS Naše Slovensko, Košice

Zdieľať článokTweet about this on Twitter0Share on Google+0Print this pageEmail this to someone