Ako francúzski katolíci bojujú proti systému

Každý, kto sa serióznejšie zaoberal fungovaním spoločnosti, vie, že pre evolučnú politickú zmenu musí byť predvytvorený priestor zmenami v kultúrnej a spoločenskej sfére. Preto je mimoriadne dôležité, aby neboli tieto sekundárne frontové línie politického boja zanedbávané. Pretože slovenské národné hnutie má v tomto smere priveľa nedostatkov, je dôležité sa pre inšpiráciu pozrieť inde. Napríklad do Francúzska.


Hoci už aj na Slovensku sú populárne „neopohanské“ deriváty nacionalizmu, sú to práve francúzski katolíci, ktorí bojujú v prvých líniách kultúrnej vojny. Na prvý pohľad je francúzsky katolicizmus, rovnako ako v celom západnom svete, v hlbokej kríze. Len medzi rokmi 1996 a 2006 sa znížil počet krstov o takmer 20 % a počet birmoviek o 35 %.

Avšak okrem tohto nominálneho či zvykového katolicizmu, ktorý sa postupne v apostáze vytráca, sú v krajine malé, ale silnejúce komunity tzv. tradičných katolíkov. Ide o katolíckych veriacich, ktorí preferujú tradičnú liturgiu (oficiálne „mimoriadnu formu rímskeho rítu“), učenie a katolícky spôsob života spred II. Vatikánskeho koncilu, ktorý viac či menej kritizujú. Toľko v krátkosti, je to na samostatný článok.

Katolícke semináre vo Francúzsku obyčajne zívajú prázdnotou, avšak to sa netýka tradicionalistických seminárov. Podľa údajov z roku 2009 v nich študovalo až 20 % všetkých seminaristov v krajine. Toto percento sa každým rokom zvyšuje. Analýza z júla 2014 predpokladá, ak sa súčasné trendy nezmenia, že v roku 2038 bude viac ako polovica francúzskych kňazov slúžiť tradičnú liturgiu.

Prirodzene, stále ide o malú čiastku populácie. Odhadom predstavujú tradiční katolíci asi pol percenta až jedno percento francúzskej populácie, čo je však vzhľadom na zvyšok Európy vysoký podiel. Pritom sa môžu oprieť o bohaté monarchistické a kontrarevolučné tradície, kultúru, širšie profilované nacionalistické hnutie (Národný front, Generácia identity a ďalšie politické projekty) a v neposlednom rade o rodinné zázemie.

Francúzsko má tu výhodu, že nekompromisnícky katolicizmus žije a rozvíja sa v tisíckach francúzskych rodín. Nie je to tak iba o atomizovaných jednotlivcoch, ale o celých rodinách. A ako si s uznaním všíma komentátor Patrick Le Brun, ktorý sa sám označuje za pohana, nie katolíka, z tradicionalistických rodín vychádzajú talentované a krásne deti, pripravené brániť svoje ideály a bojovať proti systému.

Napríklad vo februári 2015 vyšla z tohto prostredia ženská šansónová skupina Les Brigandes. Tieto dievčatá vedia zaujať chytľavými tónmi, zaujímavou choreografiou a hlavne dôvtipnými textami. Ich prvotinou je pieseň s názvom Antifa, v ktorej si robia srandu z neslávnych ľavicových pro-systémových násilníkov. Veď, posúďte sami (môžete si zapnúť anglické titulky):

Okrem toho existujú mnohé ďalšie nacionalisticky a pro-katolícky orientované hudobné projekty. Zasahujú aj do tak, pre pravicu, netradičných žánrov, ako je hip hop. Veľmi populárny je tu nacionalistický a katolícky „hiphoper“ Goldolaf, ktorého skladby majú na portáli youtube.com státisíce divákov a poslucháčov. Goldolaf je okrem toho členom nacionalistického hnutia Renouveau français (RF).

Toto hnutie je tiež súčasťou francúzskeho kontrarovelučného milieu. Úzko spolupracuje s katolíckym integralistickým inštitútom Civitas, ktoré vedie Alain Escada, človek s brilantným strategickým myslením. Civitas je dnes vďaka nemu úderným hnutím, ktoré má približne tisíc kmeňových aktivistov a vo Francúzsku a Belgicku vie zorganizovať až 150 000 ľudí pre rôzne protestné akcie. RF a Civitas sa v posledných rokoch zviditeľnili najmä v spoločnom boji proti kultúrnej degenerácii.

Napríklad, keď v roku 2011 v Avignone vystavovali tzv. „umelecké dielo“ Andresa Serrana s názvom Piss Christ, čo je fotografia krucifixu v nádobe so Serranovým močom, Civitas zorganizovala v apríli 2011 masový protest proti tejto blasfémii a jeden deň na to bolo toto „dielo“ zničené dvoma maskovanými a nikdy neidentifikovanými mužmi. Aktivisti RF počas protestov vyliezli na strechu pápežského palácu v Avignone a spustili z neho transparent „Piss Christ. Neakceptujte neakceptovateľné“.

Podobne sa aktivisti RF a Civitas postavili proti „divadelnej hre“ Koncept tváre Božieho syna, ktorej dej spočíva v hádzaní kameňov a exkrementov na päťmetrovú maľbu Krista. Túto „hru“ finančne podporilo aj ministerstvo kultúry pod „konzervatívnym“ prezidentom Sarkozym.

Každé predstavenie tejto „hry“ sprevádzali protesty, ale vrchol prišiel až s parížskym predstavením. Pred divadlom bol protest zorganizovaný Civitas a vnútri divadla sa aktivisti RF postarali o to, aby táto hra nebola dohraná. Vtrhli na javisko s protestným transparentom a potom sa na kolenách modlili ruženec, až kým ich neodvliekla polícia. Toto nádherné gesto si môžete pozrieť na videu:

Tieto dve organizácie tak spoločne kombinujú dve rôzne formy aktivizmu. Civitas vystupuje plne legálne a orientuje sa na štandardné prostriedky politického boja (petície, konvenčné zhromaždenia a pod.) a RF pracuje viac na hrane zákona a prezentuje sa bojovnejším a vitálnym aktivizmom. Je však mimoriadne dôležité a inšpiratívne, že tieto skupiny pracujú disciplinovane, premyslene a takticky. Svoje akcie dopredu plánujú a vzájomne koordinujú pre čo najlepší efekt.

A nie sú bez úspechu. Keď v októbri 2014 na jednom z parížskych námestí nainštalovali obrovský nafukovací „vianočný stromček“ v tvare análneho kolíka – vraj „umelecké dielo“ Paula McCarthyho, trvalo iba dva dni a toto „dielo“ bolo pravicovými aktivistami zničené. Táto príšernosť bola síce znovu postavená, ale už iba vo výrazne zmenšenej verzii.

Kľúčové však je, že týmto francúzski pravicoví aktivisti získavajú na svoju stranu verejnosť. Keď vládnuca francúzska garnitúra zakázala, aby boli v období Vianoc na radniciach umiestnené vianočné jasličky, hoci nemá problém so židovskou menorou alebo s usporiadaním osláv moslimského ramadánu v tých istých priestoroch, katolícki aktivisti na toto pokrytectvo a pohŕdanie francúzskymi kultúrnymi tradíciami reagovali usporiadaním živých protestných jasličiek. A podľa prieskumu verejnej mienky je 71 % Francúzov za pripustenie vianočných jasličiek do priestorov štátnych inštitúcií. Teda na strane kontrarevolúcie, nie na strane vlády.

Francúzski katolíci tak ukazujú cestu. Myslím, že na Slovensku sa od nich máme veľa čo učiť. Výraznejšie angažovanie sa v kultúrnom a spoločenskom boji je nevyhnutnosťou pre takmer akýkoľvek politický smer. Bez strategického myslenia, disciplíny a odhodlania to však nepôjde.

Pavol Ondráš