Na štúrovcov Šuleka a Holubyho nezabúdame

Tzv. „štandardní“ politici sa už vyhýbajú akejkoľvek spomienke  na dejateľov našich národných dejín. Stačí negatívna zmienka od niekoho z mimovládnej organizácie na niektorú historickú osobnosť našich dejín a politici tzv. „štandardných“ politických strán už o ňu radšej ani nezavadia. Dnes je preto pre „štandardného“ politika nežiaduce spomínať tak na Ľudovíta Štúra, Karola Holubyho, Viliama Šuleka alebo na víťaza nad tureckým vojskom pri Viedni, po novom „xenofóbneho“ poľského kráľa Jana III. Sobieskeho.

My z Ľudovej strany Naše Slovensko sa tézami mimovládnych organizácií neriadime a tak na veľké osobnosti našich dejín nezabúdame. Aj preto by tzv. „mimovládkari“ najradšej videli našu stranu zakázanú. Vadí im hlavne to, že ju nemôžu z pozadia riadiť. A tak sú to len členovia ĽS Naše Slovensko, ktorí si dovolili aj v roku 2019 verejne pripomenúť výročie narodenia Karola Holubyho a Viliama Šuleka.

Karol Holuby sa narodil 14. februára 1826 v turčianskej obci Háj. Vlastenecká činnosť ho  priviedla k  účasti na Slovenskom povstaní, ktoré prebehlo v rokoch 1848 – 1849. Počas povstania sa dostal do zajatia vďaka vierolomnosti maďarských veliteľov, ktorí ho zajali ako parlamentára – vyjednávača.

Karola Holubyho súd v Hlohovci odsúdil na smrť. Počas súdu odmietol akúkoľvek spoluprácu s maďarským vojskom, nezradil priateľov, čo by mu umožnilo zachrániť si život, a tak 26. októbra 1848 nezlomený kráčal k šibenici. Trest smrti vykonala Maďarská garda, ktorá v tom čase napáchala oveľa viac vojnových zločinov, napríklad vypálila obce Lubina a Stará Turá.

Po porážke maďarských vojsk, boli v roku 1849 jeho telesné pozostatky exhumované a pochované s vojenskými poctami za prítomnosti gen. Šimuniča. Dnes stojí v blízkosti miesta popravy pomník z roku 1928, ktorý je dielom akademického sochára Dušana Jurkoviča.

Viliam „Vilko“ Šulek sa narodil 21. januára 1825 v obci Sobotište. Spolu s Karolom Holubym sa zúčastnil slovenského povstania v roku 1848. Preto ho štatariálny súd odsúdil, ako buriča a veliteľa slovenského povstania na trest smrti obesením. Ten vykonala Maďarská garda.

Pred smrťou chcel predniesť svoju záverečnú reč, ale prerušili ho bubny a stihol vykríknuť iba: „Zbohom národe, pozdrav moju rodinu. Nech žijú Slováci, sláva slovanstvu!“.

Ladislav Nagy
oblastný predseda Západoslovenského krajského klubu
ĽS Naše Slovensko