Hrozbou pre kultúru nie je Marian Kotleba, ale mimovládky a médiá platené zo zahraničia!

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a ĽS Naše Slovensko Marian Kotleba prednedávnom odmietol podpísať dve dotácie pre divadlá v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Tento krok, na ktorý mal ako najvyšší predstaviteľ kraja a občan so slobodnou vôľou plné právo, vyvolal panické reakcie zo strany niektorých hercov, no predovšetkým zo strany masmédií a mimovládnych organizácií platených zo zahraničia. Tie ho obvinili z porušovania demokratických princípov a obmedzovania kultúry. Aká je však pravda? Kto je skutočnou hrozbou pre kultúru na Slovensku?

Na prvom mieste treba povedať, že v zmysle platnej legislatívy SR, má Marian Kotleba, ako predseda BBSK plné právo podpísať, ale aj nepodpísať vyplatenie akejkoľvek štátnej dotácie, smerujúcej do organizácie či zariadenia, ktorých je BBSK zriaďovateľom. Nech sa už rozhodne akokoľvek, je to vždy jeho slobodná vôľa, rovnako ako pri každej veci, ktorú podpisuje. Nútiť ho, aby niečo podpísal proti svojej vôli, nech by to už bolo čokoľvek, je nielen neprijateľným zásahom do jeho kompetencií, ale predovšetkým pošliapaním demokracie, na ktorú sa mimovládky tak často odvolávajú. Demokraticky zvolený predstaviteľ kraja je predsa viazaný len zákonom a rozhodovať sa má výlučne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ak by musel podpisovať všetko, čo vyhovuje agende súčasných mocipánov, nebol by ničím iným ako obyčajnou bábkou v ich rukách. A práve to Marian Kotleba, na rozdiel od parlamentných figúrok na našej politickej scéne, nie je. Vyplakávať nad tým, ako údajne ohrozuje demokraciu, je preto smiešne, ale hlavne odvádzajúce pozornosť od samotnej podstaty problému.

Podľa riaditeľa Činohry SND Romana Poláka má predseda BBSK Marian Kotleba „regulovať kultúru“, čo považuje za „veľmi nebezpečnú tendenciu“. Tento postoj pána Poláka prinajmenšom zaváňa anarchizmom, pretože jedine v tomto systéme sa útočí na zavádzanie pravidiel či poriadku v spoločnosti a štáte. Vo všetkých ostatných systémoch, vrátane liberálnej demokracie, je normálne, že štát či samospráva reguluje kultúru, rovnako ako všetky ostatné oblasti spoločenského života. Ak by v kultúre neexistovali žiadne pravidlá, žiadne hranice či medze, za prejav umenia by kľudne mohol niekto označiť aj výrobu detskej pornografie a naopak trestanie tejto výroby by mohlo byť považované za obmedzovanie slobodnej tvorby.

Regulácia kultúry je teda nielen nevyhnutná, ale aj žiadúca, ak chceme, aby naše deti vyrastali v zdravej a slušnej spoločnosti. Nechať umenie bez akýchkoľvek pravidiel – napospas častokrát šialeným výplodom niektorých duševne chorých jedincov, je naopak nebezpečným hazardom s našou budúcnosťou, ako kultúrneho, zdravého a vyspelého národa.

Štátna dotácia pre Divadlo štúdio tanca, ktorú Marian Kotleba stopol, mala podporiť práve ten druh „umenia“, ktorý našu spoločnosť degeneruje, ohlupuje a robí z nej bezduchú masu, slúžiacu výlučne svojim telesným chúťkam. Masu, ktorá sa ľahko ovláda. A práve to dobre vedia tí, čo nám dnes vládnu, keď nás chcú presvedčiť, že to, čo bolo kedysi dobré je dnes zlé a naopak. Chcú nám nahovoriť, že akákoľvek perverzita či zvrátenosť je vlastne normálnym ľudským prejavom, ktorý musíme tolerovať, ak chceme byť „demokratickí“. Nemôžme sa preto čudovať, ak sa tí istí ľudia, ovládajúci médiá a rôzne mimovládky zastávajú najrôznejších paškvilov, vydávajúc ich za „umenie“. Napokon ale posúďte sami, či možno tento program Divadla štúdio tanca považovať za umenie, ktoré našu spoločnosť stavia na vyššiu civilizačnú a duchovnú úroveň:

Druhá stopnutá dotácia sa týkala projektu Stop extrémizmu. Projektu, ktorý sa už od začiatku netajil tým, že za extrémistu považuje každého človeka, ktorý si dovolí otvorene vystupovať napr. proti cigánskemu teroru či proti zvráteným pochodom homosexuálnych úchylov. Projektu, ktorý je namierený proti každému, kto rázne vystupuje proti tomuto skorumpovanému zlodejskému systému. Extrémistom v ponímaní jeho tvorcov nie je vrah či zlodej, ale človek, čo má vlastný názor, ktorý sa nebojí otvorene povedať aj na verejnosti. Extrémistom podľa nich je výlučne biely človek útočiaci proti čiernym, nikdy nie však čierny človek útočiaci na bielych. Tento jednostranný a voči bielym zaujatý a rasistický projekt nijako neskrýva svoj politický kontext, keď otvorene presadzuje utopistickú multikultúrnu ideológiu, ktorá vidí ideál v zmiešaní všetkých národov a rás do jednej beztvárnej masy, a to najlepšie v rámci jedného svetového štátu – pod jednou svetovou vládou. A práve to je dôvod, pre ktorý sa do celej veci vložili rôzne mimovládky, ako napr. americká Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorej zakladateľom a vlastníkom je George Soros – známy medzinárodný finančník a špekulant židovského pôvodu (angažujúci sa už aj v hnutí za legalizáciu marihuany).

Ak by Marian Kotleba tieto projekty svojim podpisom podporil, zaradil by sa do radu tých všetkých vládnych a parlamentných politikov, ktorí už dávno zradili našu vlasť aj národ! Ľudová strana Naše Slovensko ale na rozdiel od vlády (financujúcej najnovšie aj aktivity homosexuálnej loby) nikdy nepodporí to, čo ničí našu spoločnosť – to čo z nás vytvára bezduchých otrokov, slúžiacich záujmom medzinárodnej bankovej mafie!      

Mgr. Rastislav Schlosár
podpredseda Ľudovej strany Naše Slovensko

 

Zdieľať článokShare on Facebook0Tweet about this on Twitter0Share on Google+4Print this pageEmail this to someone