Koniec prezumpcie neviny na Slovensku! Podľa ministerky Žitňanskej bude trestným činom každá kritika „nabádajúca“ k nenávisti

2622817
Na návrhu zmeny trestného zákona (TZ) a trestného poriadku (TP) je zaujímavý fakt, že bola včlenená pod vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zmien TZ a TP mení základný princíp v trestnom práve, a to je zásada, že štát dokazuje občanovi vinu, teda dôkazné bremeno je na štáte a nie na občanovi. Zmeny TZ a TP sú proti tejto zásade a ak bude návrh prijatý, bude to občan, ktorý musí dokazovať štátu, že je nevinný. Toto nebolo ani za socializmu, aj tam dôkazné bremeno spočívalo vždy na štáte! Akokoľvek sa ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská snaží v dôvodovej správe zahmlievať túto skutočnosť a tvrdí, že sa bude aj naďalej postupovať podľa doterajšej zásady, nie je tomu tak. O tom svedčí aj paragrafová verzia návrhu zmien TZ a TP a vyjadrenie predkladateľa v dôvodovej správe: „ …súčasne sa modifikuje aplikačná definícia extrémistického materiálu podľa ods. 8 jeho negatívnym vymedzením a ústupu od pôvodnej dikcie, ktorá od orgánov činných v trestnom konaní v rámci kvalifikácie vyžadovala dokazovanie úmyslu podnecovať nenávisť, násilie a ďalšie nežiaduce javy.“

Na pochopenie tohto zdôvodnenia občan nemusí byť právnikom, ani mať právne vzdelanie. Podľa nového znenia paragrafu už orgány v trestnom konaní nebudú musieť dokazovať prechovávanie extrémistického materiálu, teda že občan prechovával extrémistický materiál s úmyslom podnecovať nenávisť, násilie. Bude stačiť, ak tento materiál nájdu orgány činné v trestnom konaní u občana doma a tento sa nepreukáže, že ho mal za účelom vzdelávacích, zberateľských, alebo výskumných aktivít, teda za legálnym účelom.

Orgány činné v trestnom konaní nemusia dokazovať, že občan mal tieto materiály na nelegálne účely, ale občan musí dokazovať, že ich mal na legálne účely, teda on musí preukazovať svoju nevinu. Toto sa prieči všeobecnej teórii trestného práva, predstavuje absolútnu nehoráznosť a popretie osobných práv občanov v demokratickom štáte zo strany vládnej moci. A to už ani nehovorím o tom, že návrh porušuje Ústavu SR a to konkrétne čl. 50, ods. 2 – prezumpcia neviny.

Nie je náhodou extrémistickým materiálom návrh novely TZ a TP, ktorý ministerka Žitňanská predkladá do NR SR? Nie je extrémizmom porušovanie Ústavy SR v priamom prenose predložením takéhoto návrhu? Nie je náhodou toto bezprecedentné zasahovanie do súkromia občanov a ich slobôd zakotvených v Ústave SR? Prečo pani Žitňanská potrebuje zahmlievať a skrývať návrh novely pod prijatie iného zákona? Myslí si, že sme takí hlúpi a na toto jej naletíme? A konečne, nie je náhodou extrémistkou ministerka Žitňanská a nemala by odstúpiť?

Presunutie stíhania a odsudzovania „podozrivých z extrémistických činov“ na špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd je ďalšou perlou v návrhu novely. Podľa dôvodovej správy bude zriadený jeden špeciálny súd, ktorý bude súdiť „vyvrheľov“ a „extrémistov“ – na jednom mieste. K tomu, aby sa špeciálnemu súdu riadne a dobre podarilo odsúdiť týchto „vyvrheľov“ a „extrémistov“, bude napomáhať špeciálna prokuratúra.

Ak táto novela prejde, ocitáme sa v roku 1934, kedy boli v Tretej ríši zavedené podobné súdy a prokuratúry, ktoré súdili všetkých, čo sa akýmkoľvek spôsobom vyjadrovali proti vtedajšiemu politickému zriadeniu a vládnej moci. A nebolo to len v Tretej ríši, neskôr to bolo aj na území vtedajšieho Protektorátu Čechy a Morava, kde len za počúvanie nepovolených staníc na rádiu hrozil občanovi trest smrti.

Poslanci ĽS Naše Slovensko ostro napadli tento návrh zákona ministerky Žitňanskej na pôde NR SR. Podľa súčasnej dikcie zákona by sa totiž trestného činu extrémizmu mohol dopustiť napr. aj občan, ktorý by sa kriticky vyjadroval o Turkoch, ktorí napádali a vraždili Slovákov v stredoveku. Pretože po novom už extrémista nie je ten, kto hlása nenávisť, ale aj ten, kto nejakou kritikou „podnecuje k nenávisti“. A pod túto definíciu spadá naozaj každá kritika, v ktorej kritizovaný občan (napríklad asociálny Cigán) alebo (skorumpovaný) politik bude mať pocit, že niekto podnecuje ľudí, aby ho nenávideli.

Mgr. Radovan Hrádek
právnik

Zdieľať článokShare on Facebook0Tweet about this on Twitter0Share on Google+2Print this pageEmail this to someone