Návrh zákona – očkovanie musí byť dobrovoľné. Štát nesmie nikoho nútiť nechať si pichať do tela chémiu!

ĽS Naše Slovensko predložila do NR SR návrh zákona, ktorého cieľom je dať občanom Slovenskej republiky právo a možnosť slobodne sa rozhodnúť, či dajú seba a svoje deti zaočkovať. V našom návrhu nešlo o zrušenie očkovania ani o to, že by sme niekoho nútili, aby svoje dieťa zaočkovať nedal. Našim cieľom bolo len zrušiť nezmyselné sankcie, ktorými sú rodičia trestaní za odmietnutie očkovania. Sme pevne presvedčení o tom, že tak, ako si môže každý človek slobodne vybrať, či postúpi akýkoľvek iný lekársky zákrok či operáciu, tak to isté musí platiť aj v prípade očkovania.

Je neprípustné aby bol v modernej demokratickej spoločnosti ktokoľvek nútený pod hrozbou pokuty k tomu, aby podstúpil akýkoľvek lekársky zákrok, s ktorým dobrovoľne nesúhlasí. Obzvlášť vtedy, ak dôvody na jeho odmietnutie spočívajú v drvivej väčšine prípadov v tom, že človek odmietajúci očkovanie má jednoducho len dôvodnú obavu o život a zdravie seba a svojich detí.

Vykonávanie lekárskych zákrokov bez informovaného súhlasu dotknutej osoby alebo jej zákonného zástupcu je pritom v rozpore so základnými ľudskými právami, a preto je porušením medzinárodného práva, ktorým je Slovenská republika viazaná. Konkrétne ide o čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, o čl. 3 Charty základných práv Európskej únie a o body 4 a 5 Európskej charty práv pacientov. Napríklad v čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne sa výslovne uvádza, že: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. A podľa čl. 6 ods. 2 tohto dohovoru: „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.“

Skutočnosť, že očkovanie, tak ako aj ostatné lekárske zákroky, musí byť dobrovoľné, a teda ho nemožno vynucovať zákonom, uznávajú v mnohých štátoch Európskej únie i sveta. Z 28 členských štátov EÚ je očkovanie povinné len v 10 štátoch, pričom v 5 z nich sa povinne očkuje proti menšiemu počtu chorôb, ako v Slovenskej republike. Spomedzi iných európskych štátov nie je očkovanie povinné napríklad vo Švajčiarsku, Nórsku, Rusku alebo Islande. Mimo Európy nie je povinné napríklad v Kanade, Austrálii, Novom Zélande a Japonsku. V Spojených štátoch Amerických sa dá odmietnuť z náboženských dôvodov v takmer všetkých štátoch, čiže tiež nie je povinné.

Naše argumenty boli založené na faktoch, kde poukazujeme na skutočnosť, že očkovanie sa robí takmer vo všetkých prípadoch na zdravých ľuďoch výlučne ako prevencia proti chorobám, ktoré sa u nás nevyskytujú viac ako 50 rokov. Samozrejme niekto môže argumentovať aj tým, že ide o prevenciu voči mimoriadne nebezpečným smrteľným chorobám a práve toto riziko smrti je dostatočným ospravedlnením pre vynucovanie si očkovania pokutami. Otázkou potom ale je, prečo vláda ak vychádza z takejto logiky pod hrozbou nezakazuje napríklad aj fajčenie. Kým v roku 2017 sa v celom svete vyskytol len 113 ochorení na detskú obrnu proti, ktorej je tiež povinná vakcinácia a z toho ani jeden z 113 ochorení nebol v Európe a viac ako 80 % z týchto ochorení bolo spôsobených dokonca vakcínami samotnými, v tom istom roku celosvetovo fajčila takmer miliarda ľudí. Kým na vírus detskej obrny proti, ktorému sa povinne u nás očkujú aj tí najmenší, zomiera 0,03 % detí a 0,15 % na dospelých čo sú údaje WHO tak podľa tých istých údajov WHO fajčenie tabaku zabíja až 50 % fajčiarov. Kým na detskú obrnu v minulom roku nezomrelo ani 100 ľudí, na fajčenie zomiera ročne vo svete 6 miliónov ľudí. Fajčenie je teda len podľa obyčajnej štatistiky mnohonásobne rozšírenejšie a nebezpečnejšie ako niektoré choroby proti, ktorým sa u nás povinne očkuje. Napriek tomu štát nejde pokutovať fajčiarov, ktorí sú častokrát úplne ľahostajní voči svojmu zdraviu ale rodičov, ktorí odmietajú vakcíny práve preto, že sa obávajú, že vakcíny poškodia život a zdravie ich detí.

Ďalej sa u zástancov povinného očkovania častokrát môžeme stretnúť s argumentom, ktorý poukazuje na kolektívnu imunitu. Avšak faktom je, že len v Európe je v 18 krajinách očkovanie dobrovoľné. Žiadne hranice, otvorený trh, môžeme voľne cestovať, sme teda „zriedení“ v pomere, kde by podľa tejto teórie už s mal byť problém s kolektívnou imunitou. O akej kolektívnej imunite tu teda hovoríme? V čom sú naše deti „rizikovejšie“, keď musia byť povinne očkované, než deti z krajín, ktoré očkované byť nemusia?

Tieto a mnohé iné fakty si uvedomujú v mnohých štátoch, kde očkovanie nie je zo zákona povinné, napr. Dánsko,  Estónsko, Fínsko, Grécko,  Írsko, Island, Litva, Luxemburg, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Veľká Británia. Najnovšou krajinou, ktorá v septembri 2018 zrušila povinné očkovanie je Taliansko, ktoré je podľa podpredsedu vlády Salviniho zbytočné a nebezpečné. Slovensko sa k týmto krajinám zatiaľ žiaľ nepripojilo, pretože na presadenie nášho návrhu v parlamente zatiaľ nemáme dosť poslancov (výsledky hlasovania nájdete tu).  V budúcnosti však tento zákon určite schválime, pretože štát nemôže pod hrozbou vysokých pokút nútiť ľudí nechať si do seba pichať chémiu a vakcíny.

Mgr. Rastislav Schlosár
poslanec NR SR
tajomník ĽS Naše Slovensko