Pripomenuli sme si výročie narodenia prezidenta SR Msgr. ThDr. Jozefa Tisa

Na výročie narodenia jedného z najväčších synov slovenského národa a zároveň prezidenta prvej Slovenskej republiky pána Msgr. ThDr. Jozefa Tisa sympatizanti a členovia Ľudovej strany Naše Slovensko ani tento rok nezabudli. Pamiatku nášho prvého pána prezidenta sme si pripomenuli nielen na Martinskom cintoríne v Bratislave pri jeho hrobe, ale aj v jeho rodnom dome v Bytči. Spomienkových akcií sa zúčastnili aj poslanci NR SR za ĽS Naše Slovensko – Martin Beluský, Rastislav Schlosár a Milan Uhrík a takisto aj ďalší významní stranícki funkcionári, napr. krajský predseda strany v Bratislave Vladimír Zeman alebo krajský predseda v Žiline Andrej Medvecký.


ĽS Naše Slovensko si viacerými podujatiami pripomenula výročie úmrtia Andreja Hlinku

Spomienka na Andreja Hlinku

„Mňa nepremeníte! Mňa nezlomíte! Slovákom som sa narodil, Slovák som a Slovák budem! A keď vyjdem zo žalára, zas len budem pokračovať tam, kde som prestal. Do posledného dychu budem bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva slovenského národa!“

Delegácie Ľudovej strany Naše Slovensko sa zúčastnili národného spomienkového programu pri príležitosti 80. výročia úmrtia rímskokatolíckeho kňaza a politika Andreja Hlinku. Andrej Hlinka, otec národa, patrí k najväčším osobnostiam slovenského národa. Svojou prácou a obetou sa pričinil k tomu, aby Slováci získali svoj samostatný štát a oslobodili sa spod uhorského jarma.

Prácu a odkaz Andreja Hlinku si v ĽS Naše Slovensko nesmierne vážime. Preto si delegácia strany pod vedením podpredsedu strany a poslanca NR SR Martina Beluského, krajského predsedu a poslanca NR SR Stanislava Drobného a poslankyne NR SR Natálie Grausovej dňa 16. augusta 2018 pripomenula výročie jeho úmrtia účasťou na pietnej spomienke pri pamätníku Andreja Hlinku v Parku Andreja Hlinku v bratislavskom Ružinove. Okrem účasti na tomto podujatí sme sa zúčastnili aj kladenia vencov na pamiatku a večnú slávu tohto slovenského velikána. Vo večerných hodinách sa táto delegácia zúčastnila aj na Slávnostnom zhromaždení v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky.


Vyhlásenie ĽS Naše Slovensko k 50. výročiu okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy

ĽS Naše Slovensko nezabúda na smutné výročie, kedy naša vlasť pod namierenými samopalmi a delami tankov, za prizerania sa celého tzv. demokratického sveta, prišla o slobodu a suverenitu.

Od prvého dňa okupácie – 21. augusta 1968 – prešlo len 50 rokov a zas po Európe ale aj Slovensku dupú čižmy cudzích vojakov. Tentokrát to už nie sú vojaci armád Varšavskej zmluvy, ktorá sa medzičasom rozpadla, ale vojaci a tanky NATO na čele s USA. Majme sa preto na pozore! Bdime! Americké čižmy totiž nie sú o nič lepšie, ako boli tie sovietske!

Ing. Mgr. Marian Kotleba
predseda ĽS Naše Slovensko


Dňa 18. apríla si pripomíname hanebnú justičnú vraždu prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisa


Na 18. apríla pripadá smutné výročie. V tento deň bol v roku 1947 popravený prvý slovenský prezident Dr. Jozef Tiso. Poprave prezidenta predchádzal zinscenovaný politický proces s dopredu dohodnutým rozsudkom. Predsedom retribučného súdu, ktorý vyniesol nad Tisom smrteľný rozsudok, bol komunista Igor Daxner, ktorý počas celého procesu neskrýval svoju zaujatosť.


ĽS Naše Slovensko – posledná strana, ktorá nezabúda na našich národných dejateľov

Tzv. „štandardní“ politici sa vyhýbajú akejkoľvek spomienke na dejateľov našich národných dejín. Jasne to ukázala už januárová spomienková akcia na Ľudovíta Štúra v Modre, kde štát zastupovala iba policajná hliadka lustrujúca posádky vozidiel s účastníkmi spomienky.

Stačí, aby sa nejaká mimovládna organizácia alebo hlavné médiá negatívne zmienili o nejakej našej historicky významnej osobnosti a tzv. „štandardní“ politici o ňu radšej už ani nezavadia. Zaprú aj seba samých, len aby nevyzerali zle v očiach médií a tretieho sektora. Obzvlášť to platí o tzv. Slovenskej „národnej“ strane, v ktorej nezostalo už nič národné. Dnes je pre „štandardného“ politika nežiaduce spomínať na Ľudovíta Štúra, Karola Holubyho alebo na víťaza nad tureckým vojskom pri Viedni, po novom už „xenofóbneho“ poľského kráľa Jana III. Sobieskeho.


Ľudovít Štúr ako nežiaduca postava dejín? Spomienkovú akciu odignorovali všetci poslanci, okrem ĽS Naše Slovensko

V nedeľu, 14. januára 2018, sme sa zúčastnili spomienkovej akcie, ktorou sme si pripomenuli 162. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra (12.1.1856) a tiež 170. výročie jeho vystúpenia v Uhorskom sneme (15.1.1848). Práve v tejto reči Ľudovít Štúr z pozície poslanca za mesto Zvolen predniesol požiadavku, aby sa slovenský jazyk stal nie len vyučovacím, ale i liturgickým jazykom.


Spomienka na 110. výročie Černovskej tragédie

Előre, Lőni – tieto dva maďarské výrazy,  v preklade znamenajúce napred a strieľať, zazneli presne pred 110. rokmi v rodisku Andreja Hlinku, v Černovej. Väčšine zúčastneným sa rozbúchali srdcia a následne nastala panika. Boli však aj takí, ktorým sa nerozbúchali srdcia, ba práve naopak. Zastali. Na mieste ostalo ležať 9 nehybných tiel, v ktorých sa zastavilo srdce a ich krv sa vpila do otčiny priamo v ich rodisku. Ďalší štyria zomreli na druhý deň a dvaja v priebehu nasledujúcich dní. 15 ľudí zavraždených v obrane kresťanskej viery a slovenského národa. Osudné momenty černovskej tragédie plné strachu, plaču, no aj hnevu, zanechali hlbokú jazvu vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.

Mnoho ľudí si ešte ani dnes neuvedomuje, aký dopad mal 27. október 1907 na vývoj ďalších udalostí, dnes už našich dejín, a zároveň formovanie slovenskej štátnosti a potlačenie národnostného útlaku. My sme si tejto skutočnosti vedomí a preto si odkaz Černovej pripomíname každoročne. Tento rok, na okrúhle 110. výročie černovskej masakry, sme sa pred pamätníkom venovaným černovským martýrom stretli opäť.


V Ružomberku sme si pripomenuli výročie narodenia Andreja Hlinku

Andrej Hlinka, Ružomberok, 2017 (1)

27. september 2017, Ružomberok. Na jednej strane úplne obyčajný pracovný deň, na druhej strane výnimočný. Pretože práve v tento deň, presne pred 153. rokmi sa narodil v bežnej slovenskej roľníckej a robotníckej rodine výnimočný chlapec. Veľký rodoľub, národovec, kňaz, politik, obranca a bojovník slovenského národa, Vodca a Otec národa – Andrej Hlinka. Jedna z najvýraznejších osobností slovenských dejín. Človek z mäsa a kostí ako každý iný a predsa tak výnimočný a odlišný.


Spomienka na august 1968: Jedna okupácia skončila, druhá začala

august-1968_BA

Presne pred 49 rokmi obsadili bývalé Československo vojská Varšavskej zmluvy. Začala sa tak okupácia, ktorá trvala až do pádu komunistického režimu. Okupanti, ktorí vojensky obsadili našu vlasť, prezentovali svoje konanie ako „bratskú pomoc“, či „záchranu socializmu“. Podobné vznešene znejúce zámienky používajú dobyvačné mocnosti od nepamäti.


V Bratislave sme si pripomenuli 79. výročie smrti Otca národa – Andreja Hlinku

spomienka - andrej hlinka 2017 (5)

Tento rok si pripomíname 79 rokov odo dňa, kedy dotĺklo srdce Otca národa – Andreja Hlinku. Narodil sa 27. septembra 1864 v Černovej. Bol predovšetkým kňazom, národovcom, politikom a publicistom, no neváhal sa zapojiť do čohokoľvek, čo by povznieslo prostý ľud. Celý svoj život zasvätil boju proti útlaku nášho národa. Za Uhorska sa postavil proti tvrdej maďarizácii a sociálnemu útlaku Slovákov a keď sa neskôr z Česko-Slovenskej republiky stal iba centralistický kolos, postavil sa aj na čelo celonárodného autonomistického hnutia HSĽS. Ako kňaz sa staral o svojich farníkov zakladaním gazdovských a protialkoholických spolkov, aby bol národ morálne zdravý a hospodársky sebestačný.